Jozef Hudák: Nedávať len odpovede, ale riešenia

V Poláček & Partners si od úplného začiatku. Nebolo to riziko ísť hneď po škole do úplne novej a neznámej advokátskej kancelárie na trhu?

Bolo to riziko, ale veľmi vyvážené. Hneď na začiatku ma naň Pavol upozornil. Povedal ale aj to, že to môže byť pre mňa jedinečná šanca vidieť a zažiť, ako sa nová advokátska kancelária rozbieha. Mal pravdu. Zažil som rast kancelárie, a to doslova od kúpy prvého spinkovača, a podpisu zmluvy s prvými klientami.

Ten spinkovač si kupoval ty?

Jasné, aj keď mi nakoniec prischla oveľa dôležitejšia úloha. Nastúpil som ako čerstvý absolvent práva do kancelárie, v ktorej som bol jediným zamestnancom. Niekto musel pribiť na dvere tabuľku s jej názvom. Poviete si, to je ľahké. Lenže, vtedy na začiatku, sme nemali po ruke ani kladivo. Musel som sa vynájsť a nahradil som si ho osviežovačom vzduchu. Mimochodom fungoval naďalej (smiech). Keď nám doviezli stoličky, montovali sme si ich sami.

Časy sa zmenili, však?

Teraz, keď k nám príde nová posila do tímu, nájde si vo svojej kancelárii pripravený špičkovo bezpečnostne zabezpečený notebook so služobným telefónom, v knižnici množstvo kníh, v kuchynke kávovar a šikovné asistentky, ktoré mu so všetkým vedia pomôcť. To sú také zjavné zmeny navonok. Oveľa dôležitejšie veci sa však diali v rámci práce, len tam beží tá pravá skúška ohňom. Človek za tie roky zažil milión situácii, ktoré sú výzvou nie len pre jeho vedomosti, ale aj pre jeho výdrž, medziľudské vzťahy a hodnoty. Vďaka tomu človek postupne získava určitý nadhľad, ktorý je mimoriadnou pridanou hodnotou v právnickej profesii. Túto moju skúsenosť by som rád odovzdával našim novým posilám.

Aký bol tvoj najväčší prípad, na ktorom si sa najviac naučil?

Mediálne najväčšia bude určite kauza Babiš, v ktorej aktuálny český premiér napadol oprávnenosť jeho evidencie ako agenta ŠtB. Ústav pamäti národa sme zastupovali od okresného súdu až po prelomové rozhodnutie Ústavného súdu. Prípad pána Babiša bol mediálne najexponovanejší, ÚPN sme ale zastupovali aj v množstve iných sporov. Vždy som sa zaujímal o históriu a bolo pre mňa zaujímavé byť v rôznych súdnych sporoch tak trocha jej súčasťou. Či skôr súčasťou boja za to, aby sa z mimoriadne cenných dokumentov, ktoré vypovedajú o tom, ako sa tu niekedy žilo, nestal trhací kalendár. Mnohí bývalí spolupracovníci ŠtB, ktorí za odmenu systematicky ničili životy čestných ľudí sa po prevrate tvária, že o nič nešlo. Nebolo mojou úlohou súdiť týchto ľudí, len zabrániť im v tom, aby vo svoj prospech prekrucovali pravdu.

Ktorý prípad ťa teda najviac naučil?

Z energetiky to bola kauza G-komponent – prípad spornej platby, ktorú boli nútení výrobcovia elektriny roky uhrádzať. V tejto kauze sme od úplného začiatku. Od prvých žalôb výrobcov elektriny v roku 2014, cez zastupovanie poslancov Národnej rady na Ústavnom súde, ktorý zrušil neústavné časti vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, až po terajšiu fázu, kedy desiatky našich klientov očakávajú ďalší vývoj sporu, ktorý sa opäť dostal na Ústavný súd. Je to jedna veľká odysea platby, ktorá podľa nás nemala nikdy vzniknúť.

Čo tvoje partnerstvo prinesie klientom advokátskej kancelárie?

Na prvom mieste budem spoluzodpovedný za vedenie a rozvoj kancelárie, ktorá medzičasom výrazne narástla v mierke, aj obsahu. Ako partner budem mať zverené viaceré úlohy, ktoré sa týkajú zastrešovania konkrétnych káuz. Ich riešenie vždy prebieha nielen s kolegami v rámci kancelárie, ale aj vo vzťahu ku klientom. V oboch týchto rovinách mi pomôže, že našu kanceláriu dobre poznám. Mojim cieľom je, aby kolegovia mali výborné podmienky na to, aby zo seba mohli dať to najlepšie. To sa nedá bez toho, aby fungovali v dobrej firemnej kultúre a na hodnotách. Jedine tak budeme naďalej vedieť prinášať klientom špičkové právne služby s ľudským prístupom. Kvôli tej človečine som na začiatku svojej kariéry zariskoval, tá človečina je naše DNA, ktoré budem chrániť.

Málokto to o tebe vie, ale popri práve sa venuješ hudbe a folklóru, občas z tvojej kancelárie počuť hrať husle. To robil aj Sherlock Holmes, aspoň si ho tak počas lúštenia ťažkých prípadov vysníval jeho literárny autor Arthur Conan Doyle. Inšpiroval si sa?

Folklór je moja srdcovka. Spoznal som vďaka nemu veľa skvelých ľudí a zažil veci, ktoré pochopí len folklorista, preto sa ich ani nejdem pokúšať opisovať (smiech). Priznám sa, že neviem, v čom všetkom husle pomohli pánovi Holmesovi, keď sa však obzriem dozadu, myslím, že môj život ovplyvnili výrazne. S folklórnym súborom sme mali pravidelné nácviky a vystúpenia a častokrát jediný čas na cvičenie bol neskorý večer v kancelárii. Folklór a právo sú také dva svety, ktoré som sa vždy snažil oddeliť.

Oni sa ale pretli, však?

Stalo sa mi, že po jednom pojednávaní som sa ponáhľal na festival. Musel som si teda do pojednávacej miestnosti zobrať aj husle. Neviem, čo sudkyni napadlo, keď ma videla s puzdrom, ktoré ľudia zvyčajne poznajú z filmov o bankových lúpežiach. Rovnako raz po pojednávaní na ústavnom súde za mnou prišiel kameraman zo Slovenskej televízie s tým, že ma odniekiaľ pozná. Spoznal ma, lebo ma pred rokom natočil na galaprograme vo Východnej.

Je pravda, že právnici musia mať odpoveď na všetko?

Držím sa jedného hesla. Právnik, ktorý má odpoveď na všetko pravdepodobne nepochopil otázku (smiech). K tejto profesií rád pristupujem s pokorou. Viac ako odpovede ma zaujímajú riešenia.