„Nejde o udržateľnosť, ale o to, čo chceme udržať“,
znie podtitul jednej z kníh Charlesa Eisensteina s názvom „Nová
klíma“. Otázka „čo chceme udržať“, začína byť témou č. 1 na globálnej aj
národnej úrovni. Klimatické zmeny nás nútia premýšľať a prehodnocovať
svoje správanie, potreby a spôsob ako žijeme. Aká bude budúcnosť do veľkej
miery závisí od toho, čo robíme už dnes. Pri klíme to platí dvojnásobne.
Asi najčastejšie skloňovanou odpoveďou na otázku „čo udržať“,
by bolo životné prostredie. Ovzdušie, pôda, voda, biosféra. Všetko je navzájom
prepojené a všetko z toho je nesmierne dôležité. K ochrane
týchto prvkov ekosystému možno prispieť rôzne. My v POLÁČEK & PARTNERS
sme hrdí na to, že sme prispeli ako právnici.
Náš právny tím zložený z kolegov Šimona Hudáka, Juraja
Ondrejku a Nikolety Sivčákovej sa v roku 2017 chopil prípadu ochrany
podzemnej pitnej vody. Obrátila sa na nás starostka obce, v katastri
ktorej súkromná obchodná spoločnosť podnikajúca v pestovaní ovocia odčerpávala
podzemnú vodu zo studní, ktoré v 80-tych rokoch minulého storočia slúžili
na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy.
Takéto čerpanie však malo v zásade tri problémy. Prvý
problém bol, že štátne orgány súhlasili s čerpaním vody aj napriek tomu,
že povolenia na čerpanie boli staré viac ako 40 rokov a neodzrkadľovali
reálny stav podzemných vôd. Druhý problém spočíval v tom, že obyvatelia
obce začali nepretržité čerpanie pociťovať „na vlastnej koži“, keď im klesali
hladiny vody v súkromných studniach. V teplých letných dňoch musela byť
obec zásobovaná aj vodou z cisterien. Napokon, tretí problém
spočíval v tom, že štátny orgán posudzujúci vplyv čerpania vody na životné
prostredie konštatoval, že takéto čerpanie nemusí prejsť hĺbkovým hodnotením
dopadov na životné prostredie a čerpanie povolil prakticky „od stola“.
Postup štátnych orgánov sme napadli žalobou na súde a po
troch rokoch prebiehajúceho konania sa náš klient dočkal úspešného výsledku.
Krajský súd v Trenčíne zrušil rozhodnutie o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie ako nezákonné. Odčerpávanie podzemnej vody sa nemôže udiať
bez hĺbkového posúdenia dopadov na životné prostredie.
Úspech nášho klienta nás nesmierne teší. Čo nám ale našu
radosť znásobilo je, ako sa k danému prípadu postavil Krajský súd
v Trenčíne. Čo budeme o tom písať. Prečítajte si úryvok
z rozsudku:
„Medzi najzávažnejšie dôsledky prebiehajúcej klimatickej
zmeny patrí aj zhoršovanie dostupnosti vodných zdrojov v miernych zemepisných
šírkach, postupné zväčšovanie plochy územia pravidelne postihovaného suchom,
extrémnymi zrážkami či povodňami, ako aj ústup rozšírenia trvalej snehovej
pokrývky zhoršujúci hydrologický režim (najmä dostupnosť vody v priebehu roka)
v mnohých oblastiach sveta.
Správny súd si uvedomuje, že povolenia na odber
vody, na ktorých stálu platnosť sa odvoláva žalovaný ako aj navrhovateľ v
správnom konaní, boli vydané v čase, kedy klimatická zmena spôsobená ľudskou
činnosťou sa neprejavovala vôbec, alebo len minimálne. Avšak v súčasnosti, keď
medzi klimatickou zmenou vyvolané či podmienené javy sa zaraďuje tiež
zväčšovanie plochy území postihovaných suchom a zhoršovanie dostupnosti vodných
zdrojov aj v miernych zemepisných šírkach, považuje správny súd, vychádzajúc
nielen z litery, ale aj ducha právnej úpravy kráčajúcej ruka v ruke s európskou
legislatívou, za nedostatočný ten prístup, ktorý v administratívnom konaní
zvolili správne orgány. Hladina podzemných vôd je premenlivým fenoménom a nie
je vedecký dôkaz, že by aktuálne klimatické zmeny, vedúce globálne k
zhoršovaniu životného prostredia, nemali mať na hladinu podzemných vôd na
Slovensku žiadny vplyv.“
Náš kolega a advokát Šimon Hudák k rozsudku uviedol:
„Rozsudkom som bol veľmi milo prekvapený. Súd sa nielenže priklonil
k našej právnej argumentácii, ale výrazne sa oprel o „neprávny“ -
klimatický argument. V podmienkach Slovenskej republiky som sa nestretol
s výstižnejším rozsudkom poukazujúcim na potrebu ochraňovať životné
prostredie. Hlavnou myšlienkou rozsudku podľa môjho názoru je, že čeliac
klimatickým zmenám nemôžeme zotrvávať v zabehnutých stereotypoch myslenia.
Povedať si, že „takto to bolo kedysi, iste to bude dobré aj dnes“
v aktuálnej klimatickej situácii jednoducho neplatí.“
Advokát Juraj Ondrejka dodal: „Okrem samotného výroku
rozsudku pozitívne vnímame aj jeho odôvodnenie. To potvrdzuje aj nami
prezentovaný názor, že v tzv. zisťovacom konaní je správny orgán povinný
vždy dôsledne zvážiť všetky okolnosti, ktoré nasvedčujú potrebe vykonania
hĺbkového posúdenia dopadov na životné prostredie. Nemožno sa preto uspokojiť
len s „formalistickým“ vyhodnotením vyžiadaných vyjadrení dotknutých
orgánov.“
Z úspechu nášho klienta a nášho právneho tímu sa
veľmi tešíme.
U nás v POLÁČEK & PARTNERS máme jasno v tom
„čo chceme udržať“. A to je poskytnutie špičkových právnych služieb
v ľudskom jazyku. Energetika citlivá k životnému prostrediu a
ochrana životného prostredia nie sú len právnymi oblasťami, ktorým sa venujeme.
Pre nás sú to idey, ktorým úprimne veríme, a za ktoré sa viem postaviť.