Dobromyseľnosť

Dobromyseľnosť (alebo dobrá viera, bona fides) je tzv. neurčitým právnym pojmom, pretože jeho obsah nie je v zákone nikde definovaný a dozvedáme sa o ňom až z rozhodnutí súdov. 

Napríklad vo vzťahu k oprávnenému držiteľovi Najvyšší súd hovorí, že dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný (5 Cdo 30/2010).

Dobromyseľnosť nie je len vecou akademických debát, ale v praxi často rozhoduje o tom, na koho stranu sa prikloní spravodlivosť. O jej úlohe pri vysporiadaní neoprávnenej stavby na pozemku si môžete viac prečítať  v našom článku.