Obiter dictum

Ak je nejaký argument alebo názor v súdnom rozhodnutí „obiter dictum“, znamená to, že táto časť odôvodnenia nie je záväzná. 

Obiter dictum totiž znamená doslova „povedané okolo idúc“. Súd teda svoju mienku alebo pozorovanie poznamenáva len mimomochodom, poznámkou na okraj. Je to preto, že  (i) otázka, na ktorú odpovedá, nie je jadrom právneho problému, o ktorom rozhoduje, a preto o nej ani nemôže rozhodnúť, alebo (ii) argument, ktorý uvádza, nie je nosným dôvodom jeho rozhodnutia.  

Napríklad súd zamietava návrh z formálnych dôvodov, takže nemôže rozhodnúť o jeho obsahu, no aj tak sa tomuto obsahu vyjadrí.

Obiter dictum, hoci nie je záväzné, ukazuje myšlienkové pochody súdu a sudcu. Naznačuje tak ich možné rozhodnutie v budúcnosti a tiež poskytuje argumentačnú líniu aj pre iné súdy. Silný dôvod brať poznámku na okraj do úvahy má nižší súd, ak mu vyšší súd s ňou zrušil rozhodnutie nižšieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Keďže najvyššími názorovými autoritami v súdnej štruktúre sú najvyššie súdy a Ústavný súd, ich "obiter dictá" sú v praxi najviac citované a presvedčivé.