Ratihabícia

Pochádza z latinského "ratihabitio" a znamená dodatočné schválenie právnej skutočnosti, ktorá už síce nastala, ale právne účinky vyvoláva až po jej dodatočnom schválení.

Na ratihabíciu môže byť niekoľko dôvodov:

Prekročenie právomoci – najčastejším príkladom ratihabície je situácia prekročenia plnomocenstva. Ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa viac, ako mu plnomocenstvo dovoľuje, je splnomocniteľ týmto konaním nad rámec plnomocenstva viazaný iba vtedy, ak toto konanie dodatočne schváli. Ak k ratihabícii nedôjde, splnomocnenec konajúci nad rámec plnomocenstva zodpovedá za svoje konanie druhej strane, s ktorou sa dohadoval, a tá sa od neho môže domáhať plnenia, alebo vzniknutej škody.

Ratihabícia zákonom –  v krajinách, v ktorých sa parlamenty skladajú z dvoch komôr (napr. poslanecká snemovňa a senát v Českej republike) môžu platiť pravidlá, že pokiaľ senát prijme opatrenie v čase neexistencie poslaneckej snemovne, takéto opatrenie musí byť vytvorenou poslaneckou snemovňou dodatočne schválené. Predpisy vyžadujúce dodatočné schválenie sa počas svojej existencie považujú za riadne zákony so svojimi dôsledkami aj napriek ich následnému neschváleniu.

Zaujímavosť: Jedným z najznámejších prípadov ratihabície sú tzv. Benešove dekréty vydávané exilovou vládou Edvarda Beneša v Londýne počas rokov 1941 – 1945. Tie boli v marci 1946 ratihabované ústavným zákonom č. 57/1946 Zb. Národného zhromaždenia.