Retroaktivita

Zjednodušene povedané, retroaktivita znamená pôsobenie nového zákona spätne aj na právne vzťahy, ktoré vznikli a realizovali sa ešte za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy.

Najčastejšie sa retroaktivita ilustruje na príklade zákona, ktorý by stanovoval, že podmienkou pre riadne ukončenie štúdia na vysokej škole je uhradenie školného. Ak by zákon určoval, že školné za doštudované semestre musia zaplatiť aj tí, čo už doštudovali, bol by retroaktívny. 

Uvedený prípad je príkladom tzv. pravej retroaktivity. Pravá retroaktivita je vo všeobecnosti neprípustná, keďže zasahuje do právnej istoty účastníkov právnych vzťahov. Ak by takáto spätná pôsobnosť zákona možná, nikdy by sme si neboli istí, že práva a povinnosti, ktoré sme nadobudli v minulosti zostanú naďalej zachované. 

Druhým prípadom retroaktivity je nepravá retroaktivita. O tej by sme mohli na nami ilustrovanom prípade hovoriť vtedy, ak by nový zákon stanovil, že terajší vysokoškoláci budú musieť od ďalšieho semestra uhrádzať školné, hoci doposiaľ nemuseli. Zákon tým síce mení podmienky štúdia pre študentov, ktorí začali študovať už skôr, avšak povinnosť platiť školné im stanovuje až za ich budúce štúdium. Hoci by sme s uplatňovaním nepravej retroaktivity v tomto konkrétnom prípade nemuseli súhlasiť, všeobecne sa pripúšťa práve tam, kde je na zmene práv a povinností do budúcna daný dôležitý záujem.