Stavba

Z hľadiska práva je stavba samostatná vec a nie určitá činnosť.

Podľa Občianskeho zákonníka je stavba nehnuteľnosť, ktorá je so zemou spojená pevným základom.

Stavebný zákon ponúka detailnejšiu definíciu, podľa ktorej ide o stavebnú konštrukciu postavenú stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu.

Pevným spojením so zemou je: (i) spojenie pevným základom, (ii) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, (iii) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, (iv) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia (napr. vodu, plyn, elektrinu, a pod.), alebo (v) umiestnenie pod zemou.

Judikatúra dospela k záveru, že stavba ako samostatná vec vznikne v momente stavebnotechnického dokončenia, pri ktorom ďalšie práce smerujú len k dokončeniu druhovo a individuálne určenej veci. Pri nadzemných stavbách ide okamih, kedy je jednoznačným spôsobom zrejmé aspoň dispozičné usporiadanie prvého nadzemného podložia. 

Vydanie kolaudačného rozhodnutia nemá vplyv na vznik stavby ako samostatnej veci, pretože vznik stavby ako samostatnej veci nie je totožný s jej stavebným dokončením.

Naopak k zániku stavby dôjde deštrukciou pôvodnej stavby, po ktorej prestáva byť poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Ak je na mieste pôvodnej stavby postavená nová, hoci aj druhovo zhodná stavba nejde o zhodnotenie pôvodnej stavby, ale o zriadenie novej stavby.