Superficies solo cedit znamená doslovne „vrch ustupuje spodku“.
Ide o starú rímsku zásadu, ktorá spočíva v tom, že vlastník pozemku je súčasne aj vlastníkom stavieb, ktoré sa na ňom nachádzajú.
V Slovenskej republike táto zásada od roku 1950 neplatí. V súčasnosti tak vlastník pozemku a vlastník stavby nemusí byť tá istá osoba. U nás teda platí superficies non solo cedit. Stavať na cudzom pozemku nemožno bez súhlasu jeho vlastníka, resp. bez existujúceho právneho vzťahu k pozemku (napr. zmluvy).
Na druhej strane zásada superficies solo cedit platí napríklad vo vzťahu k porastom na pozemku. Stromy zasadené na pozemku sa stávajú vlastníctvom vlastníka pozemku, a to bez ohľadu na to, kto ich vysadil.
Susedná Česká republika medzičasom opätovne obnovila uplatňovania zásady superficies solo cedit vo vzťahu k stavbám. V rámci rekodifikačných prác na novom Občianskom zákonníku možno rovnaký prístup časom očakávať aj u nás.