Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (Ministerstvo) predložilo do medzirezortného pripomienkového konania (MPK) skoro 100-stranový návrh novely Zákona o energetike [1], ktorá zároveň mení aj Zákon o regulácii [2], Zákon o podpore OZE [3] a Živnostenský zákon [4] (Novela).
Energetici na Slovensku sa tak dočkali prvej várky legislatívnych úprav, ktorými sa preberá tzv. Zimný energetický balíček. Ide o súbor ôsmich nariadení a smerníc, o ktorom sa môžete viacej dozvedieť v našom Sprievodcovi zimným energetickým balíčkom.
Paragrafové znenie celej pripravovanej Novely
nájdete TU. Jej dôvodovú správu si môžete stiahnuť TU a ostatné sprievodné dokumenty k návrhu
Novely sú k dispozícii TU.
Pripravovaná Novela definuje niekoľko nových
hráčov v energetike, ktorí by sa mali stať súčasťou slovenského trhu. Patrí
medzi nich aktívny odberateľ, energetické spoločenstvo, prevádzkovateľ
zariadenia na uskladňovanie elektriny a agregátor.
a) Za aktívneho odberateľa Novela považuje koncového odberateľa elektriny, ktorý popri samotnom spotrebovávaní (odbere) elektriny zo sústavy v určitom rozsahu elektrinu tiež vyrába, a prípadne aj dodáva na trh. Aktívny odberateľ dokáže upraviť svoje spotrebiteľské správanie tak, že môže byť zdrojom dodatočnej flexibility pre trh (čl. I bod 35 Novely).
Pri osobe aktívneho odberateľa sa výroba
a uskladňovanie elektriny v zariadeniach s inštalovaným výkonom
do 1MW a tiež dodávka elektriny nepovažujú za podnikanie. Aktívny
odberateľ na výkon týchto činností nepotrebuje povolenie na podnikanie, ani
potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti. Postačuje mu len splnenie
jednoduchej oznamovacej povinnosti (z ktorej sú vyňaté výroba
a uskladňovanie elektriny v zariadeniach s inštalovaným výkonom
do 10,8 kW).
V prípade aktívneho odberateľa je dôležité, aby výrobu, uskladňovanie, dodávku elektriny alebo poskytovanie flexibility nevykonával ako hlavnú podnikateľskú alebo inú hospodársku činnosť. Ak by aktívny odberateľ túto podmienku nesplnil, považoval by sa za výrobcu, prevádzkovateľa zariadenia na uskladňovanie elektriny alebo dodávateľa elektriny a vzťahovali by sa naňho všetky práva a povinnosti viažuce sa na tieto osoby. [5]
b) Energetické spoločenstvo predstavuje občianske energetické spoločenstvo alebo komunitu vyrábajúcu energiu z obnoviteľných zdrojov. Energetické spoločenstvo smeruje k organizácii komunitárnych aktivít v oblasti energetiky cez právnickú osobu založenú špecifickými osobami, s demokratickými princípmi riadenia, za nekomerčným účelom a na nediskriminačnom základe vo vzťahu k ostatným účastníkom trhu. Komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov môže pôsobiť nielen na trhu s elektrinou, ale aj na trhoch s inými energiami za splnenia podmienky, že ide o energiu z OZE.
Definíciu energetického spoločenstva obsahuje novovytvorený § 11a návrhu
novely Zákona o energetike. Podľa novely sú hlavnými činnosťami
energetického spoločenstva výroba elektriny, dodávka elektriny, zdieľanie
elektriny, uskladňovanie elektriny, činnosti agregácie, distribúcie elektriny,
prevádzka nabíjacej stanice alebo výkon iných činností, poskytovania iných
služieb súvisiacich so zabezpečovaním energetických potrieb jej členov alebo
spoločníkov s cieľom realizácie environmentálnych, hospodárskych alebo
sociálnych komunitných prínosov. Energetické spoločenstvo tieto činnosti nevykonáva
s úmyslom dosiahnuť zisk.
Ak sa jedná o energetické spoločenstvo alebo komunitu vyrábajúcu
energiu z OZE, činnosti ako výroba elektriny v zariadení s inštalovaným
výkonom do 1 MW, uskladňovanie elektriny v zariadení na uskladňovanie elektriny
s inštalovaným výkonom do 1 MW, agregácia alebo dodávka elektriny a výroba
alebo dodávka biometánu pre svojich členov, tieto nie sú považované za
podnikanie v energetike.
V prípade energetických spoločenstiev a komunít vyrábajúcich energiu z
obnoviteľných zdrojov je kritériom pre použitie rovnakého režimu ako v prípade
aktívneho odberateľa skutočnosť, že ide o výrobu elektriny, uskladňovanie
elektriny, agregáciu alebo dodávku elektriny a výrobu alebo dodávku biometánu výlučne
pre svojich členov. Ak by teda energetické spoločenstvo dodávalo elektrinu
(aj) iným osobám než jeho členom, muselo by mať na takú činnosť povolenie ako
akýkoľvek iný dodávateľ elektriny.
Evidenciu všetkých vytvorených energetických spoločenstiev a komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov bude viesť ÚRSO. [6]
c) Agregátor je podľa Novely osobou, ktorá má povolenie na
dodávku elektriny a ktorá vykonáva činnosť agregácie (čl. I bod 25.
Novely). Za agregáciu možno považovať činnosť agregátora, pri ktorej zlučuje
flexibilitu z viacerých odberných a odovzdávacích miest na účel ponuky a
predaja agregovanej flexibility na organizovaných trhoch s elektrinou alebo na
trhu s podpornými službami.
Samotnú flexibilitu návrh definuje ako schopnosť riadenej
zmeny odberu elektriny zo sústavy alebo schopnosť riadenej zmeny dodávky
elektriny do sústavy v reakcii na trhové signály vrátane zmien trhových cien
elektriny v čase alebo platieb hradených ako odmena za riadenú zmenu odberu
alebo dodávky elektriny.
Navrhovaná právna úprava činnosti agregácie je v predkladanom
návrhu zákona pomerne komplexná, pretože agregácia je z pohľadu európskeho
práva považovaná za jeden z nových fenoménov, ktorý by mal priniesť rozvoj
nových služieb v oblasti riadenia spotreby, flexibility aj ponuky nových
produktov pre poskytovanie podporných služieb.
Novela zákona osobitne definuje aj takzvaného nezávislého agregátora,
ktorý v odbernom alebo odovzdávacom mieste využíva flexibilitu odberu,
dodávky alebo výroby a zároveň nie je v tomto odbernom alebo odovzdávacom
mieste subjektom zúčtovania.
Návrh zákona teda rozlišuje medzi agregátorom, ktorý je súčasne aj
dodávateľom (tzv. integrovaný agregátor), a tzv. nezávislým agregátorom,
ktorý nie je v odbernom alebo odovzdávacom mieste, v ktorom využíva flexibilitu
odberu, dodávky alebo výroby, subjektom zúčtovania. Práva a povinnosti
agregátora podľa nového § 34a Zákona o energetike sa vzťahujú na oba typy
agregátorov.
d) Prevádzkovateľ
zariadenia na uskladňovanie elektriny je ako nový účastník na trhu
s elektrinou definovaný ako osoba, ktorá uskladňuje elektrinu
v zariadení na uskladňovanie elektriny (čl. I bod 25. Novely).
S právami a povinnosťami prevádzkovateľa zariadenia na
uskladňovanie elektriny je koncepčne upravená aj problematika akumulácie,
keďže zvyšovanie akumulačných schopností elektroenergetických sústav je
súčasným trendom na celom svete ako reakcia na zvyšujúcu sa výrobu energie z OZE.
Pojem „uskladňovanie elektriny“ Novela definuje ako odloženie
spotreby elektriny na neskorší čas, ako bola vyrobená, alebo premena elektriny
na takú formu energie, ktorú možno uskladňovať, uskladňovanie takej energie a
následná spätná premena takejto energie na elektrinu v rámci jedného odberného
miesta alebo odovzdávacieho miesta.
Účelom uplatňovania akumulačných systémov je vyrovnanie rozdielnych
okamihov výroby elektriny a potreby jej spotreby, prípadne uskladnenie
elektriny pre vlastnú potrebu výrobcov elektriny.
Novela so sebou prináša tiež zmenu regulácie
maloobchodných cien elektriny a plynu. Postupná deregulácia maloobchodných cien elektriny je v Novele roztrúsená
vo viacerých ustanoveniach (v článku I bodoch 87., 193. – 213., 214. a 313.). Navrhovaná
deregulácia maloobchodných cien elektriny a plynu má napomôcť eliminovať
prekážky zvyšovania konkurencieschopnosti na maloobchodných trhoch
v členských štátoch EÚ.
Deregulácia by sa mala prejaviť zrušením
existujúcej cenovej regulácie v prípade dodávok elektriny pre segment
malých podnikov aj odberateľov v domácnosti k dátumu 1.1.2023.
Nová úprava však ešte ráta so zavedením dočasnej (do 31.12.2025) povinnosti
vybraných dodávateľov elektriny uzavrieť zmluvu s odberateľom
v domácnosti (na základe žiadosti odberateľa) za ceny regulované ÚRSO a za
vopred schvaľovaných obchodných podmienok.
Zachováva sa teda schvaľovanie obchodných
podmienok pre určený okruh dodávateľov elektriny poskytujúcich univerzálnu službu
za regulovanú cenu, ruší sa však schvaľovanie obchodných podmienok v ostatných
prípadoch.
Súčasne platí všeobecné pravidlo, že obchodné
podmienky poskytovania univerzálnej služby musia byť v požadovanej kvalite a
súladné s predpísanými náležitosťami, o. i. so vzorovými obchodnými
podmienkami. Vzorové obchodné podmienky budú mať charakter minimálnych
požiadaviek, ktoré budú musieť obchodné podmienky obsahovať, pričom sa nebude
obmedzovať vlastná tvorba obchodných podmienok dodávateľov elektriny, ak to bude
súladné s ustanovenými pravidlami.
Aj v prípade plynu Novela zavádza
zrušenie cenovej regulácie pre segment malých podnikov od 1.1.2023
a dočasné ponechanie súčasného modelu cenovej regulácie dodávok plynu
odberateľom v domácnosti do 31.12.2025.
V súvislosti s dereguláciou cien
dodávok elektriny a plynu návrh Novely súčasne prináša aj zmeny
v oblasti právnej úpravy ochrany spotrebiteľa. Zmeny v oblasti
právnej úpravy ochrany spotrebiteľa sa týkajú slobodnej voľby
dodávateľa/agregátora, práva na zmenu dodávateľa/agregátora a pravidiel pre
poplatky s ňou spojené, práva pri kolektívnej zmene dodávateľa, právneho
zakotvenia nástroja na porovnávanie ponúk dodávateľov, pravidiel pre obsahové i
formálne náležitosti faktúr a informácií o vyúčtovaní, práva na mimosúdne
urovnanie sporov a pravidiel pre dojednávanie zmlúv vrátane zmlúv s dynamickou
cenou.
Novela zavádza tiež verejné konzultácie ako nové povinnosti pre prevádzkovateľov
distribučných sústav a prevádzkovateľov prenosových sústav. Verejné
konzultácie súvisia s vypracovaním plánu rozvoja sústavy a tiež prevádzkového
mechanizmu prevádzkovateľov.
Úpravu verejných konzultácií obsahuje nový §19a
návrhu novely Zákona o energetike, ktorý prevádzkovateľovi sústavy,
organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou, prevádzkovateľovi siete alebo
prevádzkovateľovi zásobníka ukladá povinnosť verejne konzultovať návrh (i) prevádzkového
poriadku, (ii) obchodných podmienok alebo (iii) iných obdobných
podmienok alebo postupov alebo ich zmien (ďalej len „návrh podmienok“) zverejnením
takéhoto návrhu na ich webovom sídle, ktoré umožní dotknutým účastníkom
vyjadriť sa k návrhu a v prípade potreby uplatniť pripomienky.
Aktuálne platné právne predpisy už na mnohých
miestach predpokladajú verejné konzultácie, avšak ich úprava je nejednotná
a nesystémová. Nová úprava by tak mala priniesť zjednodušenie
a spresnenie existujúcej úpravy, aby boli verejné konzultácie do budúcna
prehľadné a zrozumiteľné pre použitie povinnými subjektami. Fungujúce
verejné konzultácie majú zabezpečiť a zvýšiť transparentnosť procesu
schvaľovania prevádzkových poriadkov a tým zefektívniť doterajšie
fungovanie trhu.
Návrh Novely so sebou prináša mnohé ďalšie
zmeny, ako napríklad
Novela sa v súčasnosti nachádza v štádiu
vyhodnocovania medzirezortného pripomienkového konania, ktoré poskytlo
priestor používateľom z radov verejnosti na jeho pripomienkovanie a na vyjadrenie
ich pohľadu na opodstatnenosť zavedenia všetkých pripravovaných legislatívnych
zmien. Aktuálne štádium materiálu v rámci legislatívneho procesu môžete
sledovať na tomto odkaze.
Vzhľadom na existenciu viacerých pripomienok
je otázne, aké bude finálne znenie Novely predložené do NR SR. Ďalší priebeh
legislatívneho procesu, ako aj jeho samotný výsledok, budeme aj naďalej podrobne
sledovať.
[1] Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej
len „Zákon o energetike“).
[2] Zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových
odvetviach (ďalej len „Zákon o regulácii“).
[3] Zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov
energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „Zákon o podpore OZE“).
[4] Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej len
„Živnostenský zákon“).
[5]
Podľa osobitnej časti dôvodovej správy k
predloženému návrhu novely zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike.
[6] Úrad pre reguláciu sieťových odvetví
(ďalej len „ÚRSO“).