Boom vo využívaní OZE: lokálny zdroj

Ako právnici pôsobiaci v oblasti energetiky sa čoraz častejšie stretávame s otázkami smerujúcimi k lokálnym zdrojom: čo je lokálny zdroj, ako sa odlišuje od štandardného zdroja vyrábajúceho elektrinu z obnoviteľnej energie a v čom spočívajú jeho výhody? Vzhľadom na rôzne výzvy, ktoré prináša súčasná energetická kríza, nie je prekvapením, že možnosťami využitia lokálnych zdrojov sa pritom nezaoberajú už len veľké podniky, ale aj menšie firmy a domácnosti.

Lokálny zdroj podľa zákona o podpore OZE

Právne ukotvenie lokálneho zdroja obsahujú ustanovenia § 4b zákona o podpore[1]. Z jeho definície[2] vyplýva, že musí ísť o také zariadenie, ktoré:

• vyrába elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie (ďalej len „OZE“). Pod OZE chápeme hlavne slnečnú, veternú, vodnú a geotermálnu energiu, bioenergiu, skládkový plyn a plyn z čistiarní odpadových vôd;
• vyrobená elektrina slúži predovšetkým na pokrytie vlastnej spotreby odberného miesta identického s odovzdávacím miestom lokálneho zdroja;
•  celkový inštalovaný výkon lokálneho zdroja nesmie presiahnuť hodnotu maximálnej rezervovanej kapacity odberného miesta, v ktorom je lokálny zdroj inštalovaný.

V rámci charakteristických znakov lokálneho zdroja je potrebné osobitne poukázať aj na to, že výrobcom, ktorý produkuje elektrinu v lokálnom zdroji, môže byť len tzv. aktívny odberateľ, ktorý uzatvoril s prevádzkovateľom distribučnej sústavy zmluvu o pripojení lokálneho zdroja do distribučnej sústavy.

Práve pozícia aktívneho odberateľa vytvára základný rozdiel medzi režimom bežného výrobného zariadenia (v praxi sa používa tiež pojem „paralelný zdroj“) od režimu a možností lokálneho zdroja.

V zmysle ust. § 4 ods. 6 zákona o energetike[3] je aktívnym odberateľom koncový odberateľ elektriny[4] alebo skupina spoločne konajúcich koncových odberateľov elektriny, ktorí (i) spotrebúvajú alebo uskladňujú elektrinu vyrobenú v ich výrobných zariadeniach, (ii) dodávajú vlastnú vyrobenú elektrinu alebo (iii) poskytujú flexibilitu, pričom žiadna z uvedených činností, ktoré konkrétny odberateľ vykonáva, nesmie predstavovať jeho hlavnú podnikateľskú činnosť.

Zároveň platí, že aktívnym odberateľom je vždy odberateľ elektriny v domácnosti alebo právnická osoba založená na iný ako podnikateľský účel, ktorá vykonáva aspoň jednu z vyššie uvedených činností. V ostatných prípadoch možno za aktívneho odberateľa považovať len takého koncového odberateľa, ktorého príjmy z výkonu vyššie vymenovaných činností nepresahujú v súčte za posledné účtovné obdobie príjmy z ktorejkoľvek jeho inej podnikateľskej činnosti.

Hlavné výhody lokálneho zdroja

Lokálny zdroj má svoje miesto v národnej legislatíve od roku 2018 a súvisí s celoeurópskym snažením rozšíriť a zjednodušiť využívanie obnoviteľných zdrojov naprieč sektormi, od domácností až po veľké priemyselné podniky. Právna úprava lokálneho zdroja zároveň od jeho ukotvenia novelou zákona o podpore č. 309/2018 Z. z. prešla viacerými významnými zmenami, výsledkom ktorých bolo zrušenie niektorých obmedzení oproti pôvodnej úprave, a tým aj zatraktívnenie režimu lokálneho zdroja.

Jednou z hlavných zmien bolo bezpochyby zrušenie limitu pre inštalovaný výkon, v rámci ktorého sa zariadenie mohlo považovať za lokálny zdroj a ktorý bol do roku 2022 stanovený na úrovni 500 kW. V súčasnosti takéto obmedzenie už neplatí a jedinou „veľkostnou“ hranicou je už spomínaná maximálna rezervovaná kapacita odberného miesta lokálneho zdroja, ktorá je pre daný lokálny zdroj dohodnutá v zmluve o pripojení a ktorá nesmie byť prekročená.

Dôvodov, prečo výrobcovia elektriny siahajú po lokálnom zdroji, je viacero. Medzi nesporné výhody sa radia najmä isté administratívne uvoľnenia, ale aj finančné zvýhodnenia, ktoré sa aplikujú v procese pripájania či počas samotnej prevádzky lokálneho zdroja. Ide o:

• prednostné a bezplatné pripojenie do distribučnej sústavy;
• bezplatnú výmenu meradla;
• oslobodenie od platenia tarify za prevádzkovanie systému (TPS) na vyrobenú elektrinu s tým, že oslobodenie je možné uplatniť maximálne do 1000 MWh ročne. Pre uplatnenie tohto oslobodenia musí výrobca disponovať potvrdením o výrobe elektriny v lokálnom zdroji, ktoré vydáva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“). Na druhej strane upozorňujeme, že na platbu tarify za systémové služby (TSS) sa oslobodenie nevzťahuje;
• oslobodenie od povinnosti získať stanovisko k rezervovanej kapacite od prevádzkovateľa distribučnej sústavy, do ktorej sa lokálny zdroj pripája, ak je celkový inštalovaný výkon zariadenia maximálne 100 kW a ak vyrobená elektrina bude slúžiť výlučne na vlastnú spotrebu (t.j. žiadna časť vyrobenej elektriny nebude dodávaná do sústavy). Treba však pamätať, že aj v tomto prípade musí výrobca uzavrieť s príslušnou distribučnou spoločnosťou zmluvu o pripojení.

Okrem vyššie vymenovaných výhod by sme chceli osobitne poukázať tiež na možnosť výrobcu požiadať o vydanie záruky pôvodu elektriny. Záruku pôvodu vydáva Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou (ďalej len „OKTE“) na žiadosť výrobcu a v zmysle ust. § 8a zákona o podpore slúži na preukázanie, že elektrina bola vyrobená z takého zdroja, ktorý je uvedený v záruke (v prípade lokálneho zdroja to znamená konkrétny obnoviteľný zdroj). Záruku pôvodu môže výrobca uplatniť voči odberateľovi po dobu 12 mesiacov, odkedy bola elektrina vyrobená, prípadne s ňou môže obchodovať tak, že ju prevedie na iného účastníka trhu v súlade s pravidlami stanovenými v Prevádzkovom poriadku OKTE.

Záruku pôvodu však možno použiť aj na účely oslobodenia od spotrebnej dane v zmysle zákona č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu. V tejto súvislosti upozorňujeme, že novelou zákona o podpore č. 363/2022 Z. z. sa odstránila podmienka, na základe ktorej sa záruky pôvodu vydávali len tým výrobcom, ktorí časť vyrobenej elektriny dodávali do sústavy. To znamená, že podľa aktuálnej úpravy je možné o záruku pôvodu požiadať aj vtedy, ak lokálny zdroj vyrába elektrinu len na účely vlastnej spotreby a nedodáva žiadne prebytky do sústavy.[5]

V kontexte výhod lokálneho zdroja je potrebné zároveň pripomenúť, že režim lokálneho zdroja nemožno kombinovať s podporou vo forme doplatku, príplatku či povinného výkupu.[6]

Praktické využitie lokálneho zdroja

Lokálny zdroj, ako vyplýva z jeho definície, má slúžiť najmä na uspokojenie potrieb svojho odberného miesta, t.j. na vlastnú spotrebu vyrobenej elektriny. Okrem toho však môže lokálny zdroj tzv. prebytky vyrobenej elektriny dodávať aj do sústavy.

V minulosti bolo možné dodávať elektrinu z lokálneho zdroja maximálne do výšky 10 % z celkového inštalovaného výkonu zariadenia, pričom ak došlo k prekročeniu tejto hranice v dvoch po sebe nasledujúcich štvrťhodinách, prevádzkovateľ distribučnej sústavy mohol odpojiť lokálny zdroj od sústavy bez nároku na náhradu škody.[7] V súčasnosti je jediným zákonom stanoveným limitom pre množstvo dodanej elektriny výška maximálnej rezervovanej kapacity lokálneho zdroja s tým, že možnosť prevádzkovateľa odpojiť zariadenie od sústavy v prípade jej prekročenia ostala zachovaná.[8]

Ak výrobca elektriny v lokálnom zdroji plánuje dodávať elektrinu do sústavy, upozorňujeme, že vždy je potrebné takúto dodávku zmluvne zabezpečiť. Bez príslušnej zmluvy by totiž dochádzalo k neoprávnenej dodávke elektriny podľa ust. § 46a zákona o energetike, čím by sa výrobca vystavil hrozbe sankcie zo strany prevádzkovateľa sústavy, ako aj povinnosti nahradiť mu prípadnú škodu.

Výrobcovi účinná právna úprava dáva možnosť upraviť si podmienky dodávky prostredníctvom štandardnej zmluvy o dodávke elektriny, ale aj prostredníctvom zmluvy o nákupe elektriny z obnoviteľných zdrojov. Druhá spomenutá zmluva predstavuje tzv. power purchase agreement (PPA zmluva) – zmluvný typ, ktorý bol do národnej legislatívy zavedený transpozíciou smernice (EÚ) 2018/2001 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov, kedy sa odberateľ zaväzuje odoberať elektrinu z OZE priamo od výrobcu. Podľa našich informácií však tento zmluvný typ zatiaľ nenachádza na Slovensku praktické uplatnenie.

Pre úplnosť dodávame, že výrobca elektriny v lokálnom zdroji má okrem samospotreby a dodávky elektriny odberateľovi aj ďalšie možnosti, ako s vyrobenou elektrinou naložiť. Môže vyrobenú elektrinu uskladniť, dodávať elektrinu energetickému spoločenstvu, ktorého je členom, alebo zdieľať elektrinu inému koncovému odberateľovi alebo energetickému spoločenstvu (ktorého je členom). Rovnako môže ponúkať flexibilitu na organizovaných trhoch s elektrinou či poskytovať podporné služby - to všetko samozrejme po splnení podmienok vyplývajúcich z relevantných predpisov.

Skôr než začneme vyrábať elektrinu v lokálnom zdroji

Predtým, ako sa konkrétny projekt lokálneho zdroja začne realizovať, je nutné:

•  zabezpečiť, aby činnosti v rámci lokálneho zdroja (výroba, respektíve aj dodávka elektriny) boli vykonávané oprávnene;
•  zistiť, či existuje na pripojenie lokálneho zdroja v sústave dostatočná kapacita.

Prvé uvedené súvisí s oprávnením na podnikanie v energetike. Výroba a dodávka elektriny je všeobecne považovaná za podnikanie v energetike, na ktoré je potrebné povolenie. Zákon o energetike však rozlišuje prípady, kedy povolenie nie je potrebné a postačí len oznámenie výkonu danej činnosti ÚRSO.

V prípade lokálneho zdroja (kedy je výrobca elektriny zároveň v pozícii aktívneho odberateľa) výroba, dodávka či uskladňovanie elektriny v zariadení s inštalovaným výkonom do 1 MW nie je podnikaním v energetike. Aj tu však platí, že výrobca je povinný oznámiť ÚRSO v lehote 30 dní začiatok, ukončenie a zmenu vykonávanej činnosti, v následku čoho ÚRSO vydá potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti.

Ak veľkosť inštalovaného výkonu lokálneho zdroja presahuje 1 MW, výrobca je už povinný požiadať o povolenie na podnikanie v energetike pre konkrétnu činnosť, ktorú chce vykonávať (výroba, dodávka, uskladňovanie). Zákon získanie povolenia podmieňuje preukázaním technických predpokladov zariadenia či kritériami voči zodpovednej osobe, ktorá bude zodpovedať za výkon činnosti v lokálnom zdroji.[9]

Nevyhnutným predpokladom výstavby/inštalácie lokálneho zdroja je prirodzene tiež dostatok voľnej kapacity na pripojenie do želanej distribučnej sústavy. Slovenská elektrizačná prenosová sústava na svojom webovom sídle pravidelne aktualizuje objem vyčerpanej a voľnej pripájacej kapacity jednotlivých regionálnych distribučných sústav aj špecificky pre lokálne zdroje.

Úkony potrebné na realizáciu lokálneho zdroja

Za predpokladu, že v sústave existuje dostatočná kapacita a ak nejde o tzv. ostrovnú prevádzku, lokálny zdroj sa pripája do distribučnej sústavy (regionálnej alebo miestnej), a to na základe zmluvy o pripojení lokálneho zdroja do distribučnej sústavy. Prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav (Západoslovenská distribučná spoločnosť, Stredoslovenská distribučná spoločnosť a Východoslovenská distribučná spoločnosť) zverejňujú vzor zmluvy o pripojení na svojich webových sídlach. Upozorňujeme, že konkrétne obchodné a technické podmienky pripojenia lokálneho zdroja sa medzi jednotlivými prevádzkovateľmi mierne líšia.

Zákon o podpore však pre proces pripájania lokálneho zdroja definuje určité požiadavky, ktoré sa všeobecne aplikujú.

Jednou z nich je povinnosť žiadateľa o pripojenie lokálneho zdroja získať stanovisko prevádzkovateľa distribučnej sústavy k rezervovanej kapacite na pripojenie lokálneho zdroja (okrem zariadenia do 150 kW, ktoré vyrobenú elektrinu nebude dodávať do sústavy).  Distribučná spoločnosť je povinná stanovisko vydať do 15 pracovných dní od doručenia žiadosti a má platnosť 12 mesiacov od vydania. Zákon pamätá aj na prípad, keď sa na realizáciu lokálneho zdroja vyžaduje aj osvedčenie na výstavbu energetického zariadenia podľa ust. § 12 zákona o energetike, ktoré vydáva Ministerstvo hospodárstva SR. Ak je toto osvedčenie vydané do 6 mesiacov od vydania stanoviska k rezervovanej kapacite, platnosť stanoviska sa predlžuje o čas platnosti osvedčenia.

Následne má žiadateľ povinnosť vypracovať projektovú dokumentáciu pripojenia, ktorú mu schvaľuje príslušný prevádzkovateľ distribučnej sústavy do 30 dní, a vybudovať (resp. inštalovať) lokálny zdroj do 12 mesiacov od vydania stanoviska (resp. do vypršania platnosti osvedčenia na výstavbu).

Prevádzku lokálneho zdroja je možné spustiť až po uzavretí zmluvy o prístupe a distribúcii elektriny v zmysle ust. § 26 ods. 5 zákona o energetike, po vysporiadaní otázky zodpovednosti za odchýlku a po úspešnom vykonaní funkčnej skúšky. Upozorňujeme, že z praxe vyplýva taktiež povinnosť výrobcu zaslať prevádzkovateľovi distribučnej sústavy oznámenie o prevádzke lokálneho zdroja.

Pre úplnosť uvádzame, že okrem regionálnej distribučnej sústavy je možné lokálny zdroj pripojiť aj do miestnej distribučnej sústavy (ďalej len „MDS“). Pre tieto prípady zákon zaviedol povinnosť, aby každé pripojenie lokálneho zdroja do MDS bolo reflektované v zmluve o pripojení, ktorú má MDS uzatvorenú s nadradenou regionálnou distribučnou sústavou.[10]

Je nevyhnutné ešte poznamenať, že okrem vyššie načrtnutého procesu pripájania sa na prevádzkovateľa lokálneho zdroja vzťahujú tiež povinnosti vyplývajúce zo stavebnej legislatívy a legislatívy v oblasti ochrany životného prostredia. Z pohľadu stavebných predpisov sa povinnosti rôznia predovšetkým v závislosti od toho, či ide o lokálny zdroj inštalovaný na streche/obvode plášťa budovy (napr. solárne panely), alebo o stavbu na pozemku. Z pohľadu enviro predpisov je zasa v niektorých prípadoch nutné vykonať posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA), a to v podobe tzv. zisťovacieho konania alebo aj povinného hodnotenia (tzv. veľká EIA), ak ide o náročnejšie projekty.

Lokálny zdroj predstavuje čoraz atraktívnejšiu formu výroby elektriny, ktorá vzhľadom na flexibilnejší režim a menšiu administratívnu či finančnú záťaž sprístupňuje využívanie obnoviteľných zdrojov tiež menším firmám a domácnostiam. Navyše, vzhľadom na pribúdajúce možnosti využitia bude záujem oň zrejme narastať aj vďaka rozvoju komunitnej energetiky, PPA zmlúv či skladovania elektriny. Potenciál lokálneho zdroja však, prirodzene, bude možné napĺňať len za predpokladu zabezpečenia dostatočného objemu voľnej pripájacej kapacity zo strany distribučných spoločností.

---

Vladimíra Muravská

Narodila sa v roku 1988, pochádza z Humenného. Študovala právo na Univerzite Komenského v Bratislave a na Štokholmskej univerzite a Európske interdisciplinárne štúdiá so špecializáciou na energetiku na College of Europe. Absolvovala viaceré odborné stáže na Slovensku, v Štokholme a v Paríži. Pôsobila v Európskej komisii (DG ENER), v Európskom parlamente a na College of Europe. Do kancelárie Poláček & Partners prišla zo sekcie energetiky Ministerstva hospodárstva SR, kde pracovala ako špecialista na energetickú a surovinovú politiku. Ovláda anglický, francúzsky a poľský jazyk. 

Viac o Vladke sa dozviete aj v tomto rozhovore s ňou.

Vladka tiež pravidelne a rada píše odborné články. Prečítajte si jej najnovší: Povoľovacie procesy pri OZE budú rýchlejšie.

---

[1]           Zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o podpore“).

[2]          Ust. § 2 ods. 3 písm. n) zákona o podpore.

[3]          Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetike“).

[4]          Koncový odberateľ elektriny je definovaný ako odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ elektriny mimo domácnosti, ktorý nakupuje elektrinu pre vlastnú spotrebu (ust. § 3 písm. b) bod 8 zákona o energetike).

[5]           Otáznou ostáva realizácia tejto novej právnej úpravy, tzn. či aplikačná prax OKTE už dostatočne odráža zmenu primárnej legislatívy v tomto zmysle.

[6]          Ust. § 4b ods. 1 zákona o podpore.

[7]           Dôvodová správa k zákonu č. 309/2018 Z. z..

[8]          I keď súčasná právna úprava explicitne neuvádza, že nie je možné dodávať do sústavy celý objem vyrobenej elektriny, ako sme uviedli, pôvodný zámer zákonodarcu smeroval k tomu, aby elektrina vyrobená v lokálnom zdroji slúžila predovšetkým na vlastnú spotrebu. Ak by k nej vôbec nedochádzalo, mohlo by sa javiť, že lokálny zdroj by stratil jeden zo svojich hlavných definičných znakov, a tým potenciálne aj príslušné výhody spájajúce sa s režimom lokálneho zdroja.

[9]          Žiadateľ o povolenie čo oznamovateľ musí rátať s povinnosťou zaplatiť príslušný poplatok podľa zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, ktorý sa líši v závislosti od veľkosti zariadenia aj konkrétnej činnosti.

[10]         Ust. § 4b ods. 3 písm. a) zákona o podpore.