Povoľovacie procesy pri OZE budú rýchlejšie

Výstavba či rekonštrukcia zariadení na výrobu elektriny z OZE býva časovo náročná. Problémom často nie je ani tak samotná technická realizácia, ako skôr zdĺhavé povoľovacie procesy, ktoré projekty najviac brzdia. EÚ však prináša dočasný nástroj, vďaka ktorému by tieto procesy nemali v niektorých prípadoch presiahnuť 3 mesiace. Uvoľnenie sa dotkne aj EIA.

Nariadenie, ktoré urýchľuje zavádzanie energie z OZE

Rada ministrov pre energetiku členských štátov EÚ koncom minulého roka prijala nariadenie[1], ktorým sa stanovuje rámec na urýchlenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov (ďalej len „Nariadenie“)[2]. Tento právny akt predstavuje ďalší z nástrojov na riešenie energetickej krízy spojenej s ruskou agresiou na Ukrajine.

Podstata novej úpravy spočíva v zavedení cielených opatrení, ktoré umožňujú širšie a rýchlejšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie (ďalej len „OZE“).

Nariadenie sa má uplatňovať len počas 18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti, t. j. do 30. júna 2024. Európska komisia má však do konca tohto roka Nariadenie posúdiť z hľadiska potreby pokračovať v procese urýchleného zavádzania OZE, pričom bude môcť navrhnúť predĺženie jeho platnosti aj po tomto dátume.

V každom prípade možno očakávať, že tento proces a s tým súvisiace zrýchlené vydávanie príslušných povolení sa bude zintenzívňovať. Vyplýva to aj z hlavných cieľov nariadenia REPowerEU[3], ktoré spočívajú v odstrihnutí sa od ruských fosílnych palív a podpore energetickej transformácie tiež cestou diverzifikácie zdrojov a rozšíreného využívania OZE.

Plnenie týchto cieľov majú zabezpečiť predovšetkým opatrenia, ktoré sú súčasťou novej kapitoly REPowerEU v rámci aktualizovaného Plánu obnovy a odolnosti SR. Za jednu z kľúčových oblastí sú označené práve povoľovacie procesy[4], ktoré by sa podľa zverejneného textu mali urýchliť, zjednodušiť a digitalizovať, pričom dôraz sa kladie najmä na administratívne a povoľovacie konania súvisiace s rozvojom veternej a geotermálnej energie. Samotným legislatívnym a procesným zmenám, ako aj posilneniu chýbajúcich administratívnych kapacít má však predchádzať analýza existujúceho stavu a jeho porovnanie „s procesmi v iných krajinách EÚ“ externými konzultantmi, ktorá má byť vypracovaná až koncom roka 2024. Návrh nového legislatívneho rámca, ktorý by mal zahŕňať zmeny pre jednotlivé oblasti životného prostredia (vody, ovzdušie, odpady atď.)[5] vrátane vzniku „čiastočne špecializovanej štátnej správy“ pre povoľovacie konania na úrovni krajov, má byť realitou až koncom júna 2026, čo je hraničný termín pre všetky míľniky v Pláne obnovy SR.

Účel nariadenia

Konkrétnym účelom Nariadenia je urýchlenie povoľovacích procesov, pokiaľ ide o určité vybrané typy technológií či oblasti činnosti zameraných na využívanie OZE. Do povoľovacích procesov pritom z pohľadu Nariadenia spadajú všetky administratívne fázy v rámci postupu udeľovania povolení na výstavbu, modernizáciu a prevádzku zariadení OZE, a to od momentu prijatia kompletnej žiadosti žiadateľa až do oznámenia konečného rozhodnutia príslušným orgánom.

Nariadenie obsahuje spolu štyri oblasti, v ktorých sa má uplatňovať zrýchlený postup vydávania povolení, a to pri

(i)        inštalácii solárnych zariadení,

(ii)      modernizácii zariadení na výrobu elektriny z OZE,

(iii)    zariadeniach zameraných na integráciu OZE do sústavy vrátane projektov uskladňovania elektriny a

(iv)     inštalácii tepelných čerpadiel.

Zariadenia na využívanie slnečnej energie

V tomto prípade ide o projekty inštalácie solárnych zariadení (eventuálne spolu so zariadeniami na uskladňovanie energie) na strechách alebo v podobe integrovaných systémov, a to v existujúcich alebo budúcich „umelých konštrukciách“[6] s výnimkou umelých vodných plôch. Dôležitou podmienkou však je, že výroba elektriny zo slnečnej energie nesmie predstavovať primárny cieľ tejto stavby.

Pri takýchto projektoch je maximálna lehota na vydanie povolenia stanovená na 3 mesiace, pričom „v prípade potreby“ budú môcť byť projekty oslobodené od požiadavky určenia, či je potrebné posúdenie vplyvov na životné prostredie (v slovenských podmienkach pôjde o tzv. zisťovacie konanie podľa Zákona o EIA[7]), alebo od požiadavky vykonať osobitné posúdenie vplyvov na životné prostredie (tzv. povinné hodnotenie alebo „veľká EIA“).

Za vágne zatiaľ považujeme, že k oslobodeniu má dochádzať „v prípade potreby“, pričom okolnosti nie sú bližšie špecifikované. V praxi tak môže dochádzať k rôznym výkladom  , čo prináša riziko, že takáto „potreba“ bude v podobných prípadoch z pohľadu jedného úradu existovať, ale z pohľadu iného úradu či pracoviska nie.[8]

Na druhej strane Nariadenie jasne stanovuje fikciu udelenia povolenia na inštaláciu projektom s kapacitou maximálne 50 kW v prípade absencie odpovede príslušného orgánu po dobu 1 mesiaca od podania žiadosti.  

Modernizácia

Pokiaľ ide o modernizáciu zariadení na výrobu elektriny z OZE, Nariadenie na vydanie povolenia stanovuje maximálnu lehotu 6 mesiacov, a to vrátane vydania povolenia na pripojenie do sústavy pre projekty zahŕňajúce zvýšenie inštalovaného výkonu daného zariadenia, ako aj ukončenie procesu EIA.

V prípade projektov, kde zvýšenie inštalovaného výkonu predstavuje 15 % a menej, na vydanie povolenia na pripojenie do sústavy sa uplatňuje 3-mesačná lehota, „pokiaľ neexistujú opodstatnené bezpečnostné obavy alebo technická nezlučiteľnosť s komponentmi systému.“[9]

Nariadenie zároveň pre projekty modernizácie elektrární či súvisiacej sieťovej infraštruktúry zavádza zjednodušený postup v súvislosti s EIA, a to spôsobom, že zisťovacie konanie aj samotná „veľká“ EIA sa majú zamerať na potenciálne významné vplyvy vyplývajúce zo zámeru projektu. Zo zisťovacieho konania sú napr. oslobodené projekty modernizácie solárnych elektrární, ktoré nezahŕňajú priestorové rozšírenie a implementujú opatrenia na zmiernenie vplyvov na životné prostredie, ktoré boli definované pri pôvodnom projekte.

Integrácia OZE do sústavy

V prípade iných projektov zameraných na integráciu OZE do sústavy či uskladňovanie energie Nariadenie umožňuje oslobodiť takéto projekty od posudzovania EIA za predpokladu, že projekty sa nachádzajú na špecifickom území pre OZE alebo sústavu určenom štátom a takéto územie bolo zároveň predmetom tzv. strategického environmentálneho hodnotenia podľa smernice 2001/42/ES[10]. Prevádzkovateľom zariadení v rámci konkrétnych projektov však ostáva povinnosť implementovať vhodné a primerané opatrenia na ochranu druhov, resp. ak to nie je možné, zaplatiť peňažnú náhradu na zabezpečenie ochrany dotknutých druhov.

Tepelné čerpadlá

Ak ide o inštaláciu tepelných čerpadiel, lehota na udelenie povolenia musí predstavovať maximálne 1 mesiac, resp. 3 mesiace v prípade tepelných čerpadiel na získavanie geotermálnej energie. Nariadenie spája vydanie povolenia na pripojenie do sústavy  len s oznamovacou povinnosťou za podmienok, že:

§     elektrický výkon zariadenia je maximálne 12 kW alebo 50 kW v prípadoch, že ide o samospotrebiteľa a elektrický výkon zariadenia dosahuje aspoň 60 % jeho elektrického príkonu;

§     nie sú potrebné ďalšie práce v súvislosti s pripojením;

§     neexistuje technická nezlučiteľnosť komponentov ani odôvodnené bezpečnostné obavy.

Aplikácia Nariadenia v praxi

Je zároveň na mieste upozorniť, že v dôsledku tzv. priameho účinku nariadenia EÚ táto nová právna úprava platí bez toho, aby musela byť do slovenského právneho poriadku transponovaná (na rozdiel od smerníc). Povinnosti vyplývajúce z obsahu nariadenia preto príslušné úrady zaväzujú a občania majú nárok domáhať sa ich uplatňovania.

Aby sa však zabezpečila efektívna a jednotná aplikačná prax, je potrebné, aby relevantné rezorty (predovšetkým Ministerstvo životného prostredia SR) čo najskôr vydali metodické usmernenia, ktoré by stanovili vhodný mechanizmus zavedenia nových postupov vrátane lehôt, a to pre každý orgán, ktorý v povoľovacích procesoch vystupuje. Európska komisia ešte v máji minulého roka práve v kontexte plánu REPowerEU vydala odporúčanie[11] a usmernenie[12] pre členské štáty na podporu urýchľovania povoľovacích postupov pre projekty v oblasti OZE, vrátane príkladov dobrej praxe z viacerých krajín EÚ. Touto mäkkou formou Komisia ponúkla členským štátom návod na urýchlenie udeľovania povolení demonštrovaním postupov, ktoré sa osvedčili v iných krajinách. Konkrétne príklady môžu slúžiť ako inšpirácia aj pre naše orgány, a to nielen pre spomenuté metodické usmernenie ministerstva, ale predovšetkým pre samotnú aplikáciu Nariadenia príslušnými úradmi.

V prípade, ak by ste ohľadom Nariadenia alebo jeho aplikácie mali otázky, môžete sa na nás obrátiť. Radi vám pomôžeme.

---

Vladimíra Muravská sa dlhodobo špecializuje na energetiku. Nikoleta Kakusová je odborníčka na obchodné, korporátne, správne a pozemkové právo, ako aj na právo nehnuteľností.

V energetike sme doma. Venujeme sa jej hĺbkovo a dlhodobo a našu odbornosť v tejto oblasti nedávno ocenil aj medzinárodný rebríček Legal 500. Viac v článku na našom webe.

Kráčajte s nami! Buďte informovaní o našich novinkách v sekcii zaujímavosti.

---

[1] Nariadenie Rady (EÚ) 2022/2577 z 22. decembra 2022, ktorým sa stanovuje rámec na urýchlenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov, Ú. v. EÚ L 335, 29.12.2022, s. 36 – 44.

[2] Rada EÚ prijatie Nariadenia oprela o článok 122 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý hovorí o možnosti rozhodnúť o vhodných hospodárskych opatreniach predovšetkým v čase, keď sa vyskytnú vážne ťažkosti v dodávke určitých produktov najmä v oblasti energetiky, a to v duchu solidarity medzi členskými štátmi.

[3] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/435 z 27. februára 2023, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/241, pokiaľ ide o kapitolu REPowerEU v plánoch obnovy a odolnosti, a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) 2021/1060 a (EÚ) 2021/1755 a smernica 2003/87/ES.

[4] Legislatívne a procesné zmeny na zrýchlenie vydávania environmentálnych povolení predstavujú čiastkové opatrenie tzv. reformy 1 na podporu udržateľnej energetiky. Dostupné na: https://www.planobnovy.sk/site/assets/files/3330/repowereu.pdf. 

[5] Čiastkovou úpravou je aktualizácia tabuľky 2 prílohy č. 8 k zákonu č. 24/2006 Z. z., ktorá zaviedla nižšie prahové hodnoty pre zisťovacie konanie či povinné hodnotenie v prípade geotermálnych vrtov a zariadení využívajúcich veternú energiu.

[6] Podľa nášho názoru sa týmto pojmom myslia „stavby“ (z angl. originálu “artificial structures“).

[7] Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o EIA“).

[8] Štáty môžu z dôvodu ochrany kultúrneho alebo historického dedičstva, prípadne bezpečnosti a obranným záujmom vyňať určité oblasti alebo stavby (čl. 4 ods. 2 Nariadenia).

[9] Čl. 5 ods. 2 Nariadenia.

[10] Smernica 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie.

[11] Odporúčanie Komisie z 18. 5. 2022 o urýchlení postupov udeľovania povolení na projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a uľahčení zmlúv o nákupe energie.

[12] Usmernenia pre členské štáty týkajúce sa osvedčených postupov na urýchlenie postupov udeľovania povolení na projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.