Novinky v stavebníctve a envirolegislatíve za február 2023

Práva patria bdelým, ktorí sa o ne aktívne zaujímajú. A legislatívne zmeny môžu mať pre vás a vaše podnikanie zásadný význam. V advokátskej kancelárii POLÁČEK & PARTNERS preto sledujeme všetky zmeny legislatívy za vás. Pozrite si najdôležitejšie právne novinky za mesiac február 2023.

Do pozornosti dávame návrhy noviel niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy.

Upozorňujeme taktiež na vládny návrh zákona o krajinnom plánovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Poukazujeme aj na vládny návrh novely zákona o katastri nehnuteľností.

O ďalších zaujímavostiach za mesiac február 2023 sa bližšie dočítate v tomto monitoringu.

Monitoring za mesiac február 2023 si môžete stiahnuť vo formáte PDF tu.

Prajeme vám príjemné čítanie!

1. ČO SA ZMENILO?

Poznámka: V našom legislatívnom monitoringu pre vás sledujeme zmeny vyššie uvedených právnych predpisov, ktoré boli publikované v Zbierke zákonov za uplynulý mesiac.

V Zbierke zákonov SR neboli za mesiac február 2023 publikované žiadne zmeny z vyššie uvedených právnych predpisov.

2.    MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

■       Navrhované novely zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy

Dňa 24.2.2023 boli do Národnej rady Slovenskej republiky doručené tri poslanecké návrhy zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy, ktoré sú evidované pod číslami parlamentnej tlače 1498, 1504, 1505.

Cieľom návrhov zákonov je zosúladiť osobitné právne predpisy so schválenými zákonmi na úseku územného plánovania a výstavby, odstrániť prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy v osobitnej právnej úprave a reflektovať zmeny v procesoch územného konania a výstavby v osobitných predpisoch.

Podľa názoru predkladateľov noviel, schválenie zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní a zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe vytvorilo stav, kedy osobitné predpisy dotýkajúce sa činností územného plánovania a výstavby obsahujú právnu úpravu zodpovedajúcu úprave dnes ešte účinného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov. Táto úprava vo veľkej miere nie je kompatibilná s právnou úpravou po reforme stavebnej legislatívy. Nejde pritom len o nesúlad formálny, ktorý by bolo možné preklenúť výkladom, ale o komplexné procesné zmeny, nové inštitúty a odlišný spôsob povoľovania stavieb, ktoré je nevyhnutné reflektovať aj v osobitných predpisoch, aby s účinnosťou novej stavebnej legislatívy od 1. apríla 2024 bolo vzájomné pôsobenie týchto právnych regulácií možné, bezproblémové a dávalo adresátom práva jasnú odpoveď na ich právnu situáciu.

Novelami sa zavádza najmä legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou, úprava pojmov podľa novej stavebnej legislatívy, prechodné ustanovenia z dôvodu prijatia novej stavebnej legislatívy a úprava spojená so zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby.

Zároveň sa do jednotlivých predpisov zavádzajú zmeny vyvolané zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam, ako aj ďalšie zmeny vyplývajúce z novej stavebnej legislatívy.

Vybraným navrhovaným zmenám sa ďalej venujeme v ďalších častiach tohto monitoringu.

■       1. návrh novely niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy

Prvým z vyššie uvedených návrhov je návrh novely niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy, evidovaný pod číslom parlamentnej tlače 1498. Predmetný návrh zákonanovelizuje celkovo 57 právnych predpisov.

Osobitne vo vzťahu k zmenám navrhovaným v Živnostenskom zákone, ktorá nadväzuje na zavedenie nových regulovaných povolaní v nových stavebných predpisoch, poukazujeme na návrh ustanoviť prechodné obdobie dvoch rokov, počas ktorého možno činnosti vykonávať aj na základe doterajších živnostenských oprávnení a využiť toto obdobie na získanie nových oprávnení, či už podľa živnostenského zákona, alebo podľa zákona SNR č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov.

Vo väzbe na zmeny v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy sa novo vymedzuje predmet a rozsah právnej úpravy zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Ide o pozitívne vymedzenie zákona ako komplexnej úpravy práv a povinností súvisiacich s vlastníctvom bytov a nebytových priestorov. Navrhuje sa úprava pojmov v predmetnom zákone, a to nielen na účely zosúladenia, ale aj zachovania osobitností potrebných pre fungovanie právnej úpravy vlastníctva bytov a nebytových priestorov. Uvedené definície vychádzajú z technického opisu, ekonomických a aplikačných skúseností a platia výlučne na účely tejto právnej úpravy.

V rámci zmien navrhovaných v zákone o správe majetku štátu osobitne poukazujeme na úpravu nových podmienok, za akých možno pozemok vo vlastníctve štátu rozdeliť do menších celkov. Pri delení pozemku musí správca brať do úvahy využiteľnosť jednotlivých rozdelených alebo oddelených pozemkov a ekonomickú výhodnosť tohto delenia pre štát. Využiteľnosť pozemku štátu, ktoré ostáva vo vlastníctve štátu, nemôže byť zhoršená oproti využiteľnosti pôvodného pozemku. Ani hodnota pozemku, ktorý ostáva štátu, sa delením nemôže znížiť oproti hodnote pôvodného pozemku pred delením. Z tohto dôvodu sa prípustnosť delenia pozemkov štátu nebude (oproti terajšiemu stavu) posudzovať len v prípade predaja pozemkov do 200 m2, ale vždy pri každom delení pozemku štátu do menších celkov, t. j. bez ohľadu na jeho výmeru.

V zákone o správe majetku štátu sa taktiež upravujú možné prípady prenájmu dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu bez nutnosti vykonať ponuku v registri ponúkaného majetku štátu, avšak za trhové nájomné. Ide o výnimku zo súťažného nakladania s majetkom štátu, preto výpočet možných prípadov je limitovaný.

Predmetný návrh novely taktiež upravuje kompetencie hlavného mesta a jednotlivých mestských častí.

Sprievodnú dokumentáciu k novele nájdete TU.

Aktuálne štádium legislatívneho procesu nájdete TU.

■       2. návrh novely niektorých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy

Druhým z vyššie uvedených návrhov je návrh novely niektorých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy, evidovaný pod číslom parlamentnej tlače 1505. Predmetný návrh zákona novelizuje celkovo 11 právnych predpisov.

Osobitne poukazujeme na navrhované zmeny v zákone č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorom sa okrem iného navrhuje zaviesť tzv. integrované konanie.

Cieľom úpravy integrovaného konania o povolení stavby a posudzovania vplyvov je v prvom rade zabezpečiť zjednodušenie a optimalizáciu procesov prípravy a povoľovania investičných projektov, so zachovaním všetkých environmentálnych štandardov a požiadaviek medzinárodných predpisov, a zároveň odstrániť prvky umožňujúce neodôvodnené prieťahy v konaniach a prvky nevyžadované medzinárodnými predpismi.

Súčasná podoba legislatívnych predpisov určujúcich podmienky a požiadavky pre prípravu a povoľovanie investičných projektov predstavuje viacstupňové, časovo náročné samostatné konania, ktoré vedú jednotlivé príslušné orgány podľa osobitných predpisov k jednému a tomu istému projektu na viacerých úrovniach, prostredníctvom viacerých informačných systémov a webových sídiel, počas ktorých sa k projektu vyjadrujú tie isté dotknuté orgány štátnej aj verejnej správy a zástupcovia verejnosti v rôznych fázach rozpracovania a v samostatných konaniach s rôznym účelom.

Vyššie opísaný stav spôsobuje okrem iného neprehľadnosť vývoja prípravy a povoľovania projektu (dotknuté orgány aj verejnosť musia v rozmedzí mesiacov až rokov prostredníctvom samostatných konaní a na viacerých stupňoch a miestach, prostredníctvom rôznych informačných kanálov sledovať dostupnosť informácií a hájiť svoje záujmy), časovú náročnosť (samostatné konania predstavujú opakovanie totožných procesných úkonov v rôznych stupňoch, opakované možnosti uplatnenia totožných pripomienok v rôznych štádiách rozpracovania projektu a opakované možnosti uplatnenia opravných prostriedkov) a vytvára priestor pre korupčné a obštrukčné správanie subjektov konania.

Pre maximálne možné eliminovanie vyššie uvedených nedostatkov je potrebné prijať viaceré úpravy. Zakladá sa rámec na vytvorenie jednotného integrovaného konania, počas ktorého budú zabezpečené a záväzne zohľadnené požiadavky čiastkových/zložkových súčastí (napr. oblasť ochrany vôd, odpadového hospodárstva, ovzdušia, energetiky, sietí a pod.) a všetkých súvisiacich stavieb a vyvolaných investícií (princíp hlavná stavba „pohltí“ vedľajšie stavby). Týmto prístupom bude podľa navrhovateľov zabezpečená vyššia kvalita rozhodovania príslušného orgánu konajúceho vo veci jednotného integrovaného konania, zvýšená prehľadnosť konania a zároveň budú odstránené prvky vytvárajúce priestor pre korupčné a obštrukčné správanie subjektov konania.

Princíp integrovaného konania sa navrhuje premietnuť aj na účely zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Sprievodnú dokumentáciu k novele nájdete TU.

Aktuálne štádium legislatívneho procesu nájdete TU.

■       3. návrh novely niektorých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy

Tretím z vyššie uvedených návrhov je návrh novely niektorých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy, evidovaný pod číslom parlamentnej tlače 1504. Predmetný návrh zákona novelizuje celkovo 11 právnych predpisov.

Osobitne poukazujeme na zmenu v zákone č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (Zákon o ochrane prírody a krajiny), kde sa činnosti súvisiace s výstavbou, na ktoré sa vyžadoval súhlas dotknutého orgánu ustanovujú ako zakázané činnosti. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že v prípade týchto činností sa budú môcť vydávať výnimky len za splnenie zákonom stanovených podmienok. V nadväznosti na predchádzajúce úpravy, resp. znenie zákona sa ako neodôvodnené vypúšťajú vybrané výnimky umožňujúce prevod pozemkov vo vlastníctve štátu.

V zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa navrhuje zaviesť definícia stavby v režime integrovaného povoľovania. V zmysle ďalších navrhovaných zmien sa navrhuje zrušiť možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu zo zisťovacieho konania, že navrhovaná činnosť sa má posudzovať. Účelom úpravy je zefektívnenie a skrátenie procesu a zníženie administratívnej záťaže. Možnosť odvolania proti rozhodnutiu bude zachovaná pri vydaní záverečného stanoviska. Taktiež na základe aplikačnej praxe, kedy aj v jednoznačných a jednoduchých prípadoch mal navrhovateľ povinnosť vypracovať odborný posudok, čo zvyšovalo finančnú a časovú náročnosť procesu, dáva novela príslušnému orgánu možnosť vypustiť vypracovanie odborného posudku, príp. ho nahradiť konzultáciou s odborníkom.

V zákone o posudzovaní vplyvov sa taktiež navrhuje zaviesť definíciu prepojenia prerokovania stavebného zámeru, konania o stavebnom zámere, zisťovacieho konania a posudzovania vplyvov na životné prostredie, ako aj účastníkov týchto konaní.

Ak navrhovateľ vyhodnotí, že je výhodnejšie napríklad z dôvodu vyššej hospodárnosti vykonať samostatné konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, požiada príslušný orgán aby neuplatnil články o prepojení procesov.

Novela taktiež umožňuje príslušnému orgánu zastaviť konanie v prípade, ak dotknutý orgán vo svojom stanovisku týkajúcom sa vplyvov na životné prostredie a zdravie vyjadrí nesúhlas a dôvod nesúhlasu nie je možné odstrániť ani opatreniami, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia. Podmienky na zastavenie musia byť splnené kumulatívne.

O uvedenom návrhu novely prebehlo v NR SR hlasovanie dňa 23.3.2023. Predmetný návrh zákona neprešiel do druhého čítania.

Sprievodnú dokumentáciu k novele nájdete TU.

Aktuálne štádium legislatívneho procesu nájdete TU.

■       Návrh novely Zákona o Environmentálnom fonde

Dňa 24.2.2023 bol do Národnej rady Slovenskej republiky doručený poslanecký návrh novely zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Zákon o environmentálnom fonde), ktorý je evidovaný pod číslom parlamentnej tlače 1503.

Dôvodom predloženia návrhu zákona je snaha o zefektívnenie a urýchlenie niektorých procesov v činnosti Environmentálneho fondu, ako štátneho účelového fondu zriadeného na uskutočňovanie štátnej podpory starostlivosti o životné prostredie.

Navrhovatelia považujú za nevyhnutné, aby verejné prostriedky, s ktorými disponuje Environmentálny fond, boli práve v dnešnej situácii, kde sa kladie osobitný dôraz na ochranu životného prostredia vo všetkých segmentoch ľudskej činnosti, využívané efektívne a aby bol zabezpečený rýchly a transparentný proces poskytovania podpory z prostriedkov Environmentálneho fondu vo forme dotácií a úverov.

Osobitne poukazujeme na vypustenie podmienky možnosti podporiť realizáciu takých aktivít, ktoré sa týkajú chráneného územia zahŕňajúceho aspoň čiastočne územie najmenej piatich obcí, a to s cieľom nelimitovať žiadateľov v tomto smere minimálneho počtu obcí, ale umožniť poskytnutie podpory pre viacerých oprávnených žiadateľov.

Taktiež poukazujeme na zavedenie nového procesu hodnotenia podaných žiadostí o podporu a to tak, že celý detailný proces fondu pri hodnotení žiadostí bude popísaný už v samotnej zverejnenej špecifikácii žiadosti o podporu. Žiadateľ o podporu sa bude vedieť s týmto procesom oboznámiť ešte pred podaním žiadosti o podporu a súčasne bude vedieť tento proces fondu kontrolovať. Súčasne uvedená úprava umožní prispôsobovať proces hodnotenia podaných žiadostí o podporu fondom v závislosti od osobitných potrieb tej-ktorej oblasti podpory.

Sprievodnú dokumentáciu k novele nájdete TU.

Aktuálne štádium legislatívneho procesu nájdete TU.

■       Návrh novely Zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

Dňa 17.2.2023 bol do Národnej rady Slovenskej republiky doručený poslanecký návrh novely zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorý je evidovaný pod číslom parlamentnej tlače 1449.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je dodatočne upresniť ustanovenie zákona o určení ročnej sadzby dane zo stavieb, presnejšie upresniť povinnosť správcu dane upraviť rozdiel medzi sadzbami tejto dane na 10-násobok medzi najvyššou a najnižšou ročnou sadzbou dane.

Týmto návrhom sa určuje, že uvedený násobok najnižšej ročnej sadzby dane sa vzťahuje na sadzby dane určené v jednotlivej časti obce, ak má obec určené jednotlivé časti v zmysle § 17a zákona, resp. na sadzby dane určené v jednotlivom katastrálnom území, ak má obec viac katastrálnych území. Uvedené riešenie ochráni najmä menej ekonomicky alebo sociálne slabších občanov, u ktorých by naplnenie tejto povinnosti v zmysle doterajšieho znenia spôsobilo dosť značný nárast tejto daňovej povinnosti, čo nie je vhodné ani vzhľadom na aktuálnu ekonomickú situáciu na Slovensku.

Zároveň sa navrhuje posunúť splnenie povinnosti upraviť rozdiel medzi ročnými sadzbami tejto dane na 10-násobok medzi najvyššou a najnižšou ročnou sadzbou dane zo zdaňovacieho obdobia 2024 na zdaňovacie obdobie 2027. Odloženie uvedenej povinnosti o 3 roky umožní sa obciam a mestám lepšie pripraviť na túto novú skutočnosť. Uvedené riešenie má taktiež za cieľ ochrániť najmä menej ekonomicky alebo sociálne slabších občanov, u ktorých by naplnenie tejto povinnosti v zmysle doterajšieho znenia zákona spôsobilo dosť značný nárast tejto daňovej povinnosti už od 1. januára 2024.

Sprievodnú dokumentáciu k novele nájdete TU.

Aktuálne štádium legislatívneho procesu nájdete TU.

■       Návrh novely Zákona o ochrane prírody a krajiny

Dňa 24.2.2023 bol do Národnej rady Slovenskej republiky doručený poslanecký návrh novely zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (Zákon o ochrane prírody a krajiny), ktorý je evidovaný pod číslom parlamentnej tlače 1507.

Podľa predloženého návrhu novely sa v § 27 ods. 3 Zákona o ochrane prírody a krajiny na konci pripája povinnosť pre ministerstvo resp. okresný úrad v sídle kraja, aby si po prerokovaní s dotknutými vlastníkmi vyžiadali písomný súhlas so zriadením územia európskeho významu od vlastníkov dotknutých pozemkov, v prípade ak sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť, písomný súhlas so zriadeným územia európskeho významu od nadpolovičnej väčšiny všetkých spoluvlastníkov takejto spoločnej nehnuteľnosti. Každý vlastník by mal byť riadne a osobne informovaný o zámere smerujúcom k obmedzeniu jeho vlastníckych oprávnení, aby mal možnosť uplatniť všetky svoje právne možnosti zúčastniť sa procesu vyhlasovania územia európskeho významu. Možnosť oznamovať zámer verejnou vyhláškou sa zúži iba na doručovanie tzv. nezistenému vlastníkovi.

Podľa navrhovateľov nie je možné, aby štát prostredníctvom ním zriadených štátnych inštitúcií vyhlasoval na majetku súkromného vlastníka bez jeho súhlasu akékoľvek obmedzujúce opatrenia na užívanie súkromného majetku. Štát nemôže vstupovať do práv súkromného vlastníctva, nedovoľuje mu to žiadne zákonné ustanovenia platné na území Slovenskej republiky ani žiadne zákonné ustanovenie platné v Európskej únii.

Sprievodnú dokumentáciu k novele nájdete TU.

Aktuálne štádium legislatívneho procesu nájdete TU.

■       Návrh novely Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

Dňa 24.2.2023 bol do Národnej rady Slovenskej republiky doručený poslanecký návrh novely zákona č. č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie), ktorý je evidovaný pod číslom parlamentnej tlače 1487.

Cieľom návrhu zákona je zrýchlenie niektorých procesov v rámci zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktoré je potrebné absolvovať pri osobitných zásahoch do zemskej kôry na využívanie geotermálnej energie, avšak bez využitia geotermálnej vody.

Zrýchli sa tak proces, ktorý v konečnom dôsledku umožní využívať geotermálne teplo, ktoré môže byť následne využívané na vykurovanie domácností či verejných budov v danej obci či lokalite. Zároveň sa v banskom zákone upravujú niektoré procesné aspekty pri procesoch dobývania ložísk ropy alebo zemného plynu za účelom zrýchlenia a zefektívnenia vyhľadávania a povoľovania ťaženia z takýchto ložísk.

O uvedenom návrhu novely prebehlo v NR SR hlasovanie dňa 23.3.2023. Predmetný návrh zákona neprešiel do druhého čítania.

Sprievodnú dokumentáciu k novele nájdete TU.

Aktuálne štádium legislatívneho procesu nájdete TU.

■       Vládny návrh Zákona o krajinnom plánovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dňa 24.2.2023 bol do Národnej rady Slovenskej republiky doručený vládny návrh zákona o krajinnom plánovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o krajinnom plánovaní), ktorý je evidovaný pod číslom parlamentnej tlače 1476.

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v intenciách s cieľmi Plánu obnovy a odolnosti SR a Stratégie environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 pripravilo návrh zákona o krajinnom plánovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý by mal vytvoriť legislatívny rámec integrovaného manažmentu krajiny v súlade s Európskym dohovorom o krajine, v súčasnosti už Dohovoru o krajine Rady Európy (pôvodný názov tohto dohovoru je „Európsky dohovor o krajine“).

Návrh zákona spolu s nadväzujúcimi metodickými dokumentmi a mapovými podkladmi bude dôležitým nástrojom pri povoľovaní stavieb a iných činností. To bude mať významný vplyv na udržanie krajinných štruktúr, ekologickú stabilitu a ochranu biodiverzity.

Cieľom krajinného plánovania je vytvoriť nástroj integrovaného manažmentu krajiny, ktorý bude predstavovať komplexnú starostlivosť o krajinu, a zároveň bude predstavovať súhrn zásad, činností a opatrení, ktoré prispievajú k dosiahnutiu a udržaniu ekologickej stability v územnom systéme ekologickej stability, zabráneniu poškodenia alebo k obnove krajinného rázu, utváraniu podmienok na udržiavanie, obnovovanie a šetrné využívanie prírodných zdrojov, ochrane poľnohospodárskej pôdy, zachovaniu prírodného dedičstva, kultúrneho dedičstva a nehnuteľného pamiatkového fondu a k zlepšeniu kvality životného prostredia; a ktoré zabezpečujú elimináciu rizík spôsobených prírodnými aj antropickými silami, sanáciu nepriaznivých zmien a ochranu a zveľaďovanie kultúrno-historických a prírodných hodnôt územia.

Krajinné plány do svojho návrhu prevezmú aj územné systémy ekologickej stability, ktoré v súčasnosti na mnohých miestach absentujú, a tým budú odborným podkladom pre pozemkové úpravy. Taktiež budú koordinačným nástrojom pre plány manažmentov povodí, dokumenty ochrany prírody a krajiny a návrh adaptačných opatrení na zmenu klímy.

Návrh zákona obsahuje okrem iného právnu úpravu (i) cieľov a úloh krajinného plánovania, (ii) dokumentácie krajinného plánovania, ktorá charakterizuje tento základný nástroj krajinného plánovania a charakterizuje Územie s osobitým režimom starostlivosti o krajinu, (iii) pôsobnosti orgánov krajinného plánovania, ktorá komplexne upravuje kompetenčné a procesné ustanovenia orgánov verejnej správy na úseku krajinného plánovania ako aj spracovateľa a zoznam spracovateľov krajinného plánovania, a (iv) obstarávania dokumentácie krajinného plánovania, ktorá komplexne upravuje obstarávanie, prerokúvanie a schvaľovanie dokumentácie krajinného plánovania a jej aktualizáciu.

O uvedenom návrhu zákona prebehlo v NR SR hlasovanie dňa 16.3.2023. Predmetný návrh zákona neprešiel do druhého čítania.

Sprievodnú dokumentáciu k zákonu nájdete TU.

Aktuálne štádium legislatívneho procesu nájdete TU.

■       Vládny návrh novely Zákona o katastri nehnuteľností

Dňa 24.2.2023 bol do Národnej rady Slovenskej republiky doručený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (Zákon o katastri nehnuteľností), ktorý je evidovaný pod číslom parlamentnej tlače 1468.

Cieľom návrhu zákona je reflektovať niektoré otázky aplikačnej praxe a upraviť vzťahy v súlade s identifikovanými potrebami adresátov právnej úpravy.

Návrh novely zákona zavádza na základe požiadavky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky evidovanie ruín ako kultúrnych pamiatok. Návrh novely zákona taktiež podrobnejšie upravuje právne postavenie a kompetencie katastrálnej inšpekcie.

Ďalej návrh novely zákona precizuje a dopĺňa právnu úpravu katastrálnych konaní. Návrhom zákona sa zjednodušuje návrh na začatie katastrálneho konania v listinnej podobe. Podrobnejšie sa upravuje konanie o zázname, pričom sa zavádza možnosť vykonania záznamu v časti. Skracuje sa lehota na vykonanie záznamu na základe rozhodnutia súdu o zriadení zabezpečovacieho opatrenia. Rovnako sa precizuje právna úprava konania o poznámke. Bližšie sa upravuje prešetrovanie údajov katastra a zároveň sa ustanovuje lehota na toto prešetrenie.

V súvislosti s prístupom k údajom katastra prostredníctvom katastrálnych portálov sa zavádza povinná bezplatná registrácia za účelom plnenia povinností vyplývajúcich z právnych predpisov upravujúcich nakladanie s osobnými údajmi a za účelom zabezpečenia ochrany osobných údajov osôb evidovaných v katastri, ako aj za účelom zabránenia zneužívania údajov katastra. Údaje z tejto registrácie budú môcť byť použité aj pre potreby orgánov činných v trestnom konaní.

Návrh novely zákona taktiež ustanovuje nové skutkové podstaty priestupkov ako aj porušenia poriadku na úseku katastra nehnuteľností.

Zároveň sa zavádza oprávnenie pre Ministerstvo financií Slovenskej republiky získavať a používať údaje evidované v informačnom systéme katastra nehnuteľností na riadny výkon centrálnej evidencie majetku alebo jej zmeny.

V súvislosti s nadobúdaním nehnuteľností cudzími štátmi sa zavádza povinnosť skúmať v konaní o návrhu na vklad udelenie predchádzajúceho súhlasu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a Slovenskej informačnej služby na nadobudnutie nehnuteľnosti cudzím štátom. V prípade dobrovoľnej dražby môže byť cudzí štát účastníkom dražby nehnuteľných vecí taktiež len s predchádzajúcim súhlasom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a Slovenskej informačnej služby.

Sprievodnú dokumentáciu k zákonu nájdete TU.

Aktuálne štádium legislatívneho procesu nájdete TU.

■       Nový zákon o ochrane ovzdušia opätovne získal podporu Národnej rady SR

Poslanci parlamentu opätovne schválili Prezidentkou Slovenskej republiky vrátený vládny návrh zákona o ochrane ovzdušia pripravený Ministerstvom životného prostredia. Poslanci však akceptovali pripomienky hlavy štátu.

Zákon sa zameriava na tri hlavné ciele, na celkovú kvalitu ovzdušia, zníženie celkových emisií a obmedzenie emisií pri zdroji. Okrem stanovenia prípustnej úrovne znečistenia ovzdušia a emisných požiadaviek pre stacionárne zdroje znečisťovania ovzdušia, tiež definuje požiadavky na kvalitu vybraných výrobkov ako sú palivá alebo regulované výrobky.

Právna úprava zvyšuje právomoci štátu, okresných úradov a samospráv v boji za zvyšovanie kvality ovzdušia. Obce získavajú kompetenciu obmedziť, alebo zakázať prevádzkovanie vybraných malých zdrojov znečisťovania ovzdušia a osobitných činností na svojom území všeobecne záväzným nariadením. Rovnako budú môcť na svojom území vytvárať nízkoemisné zóny s možnosťou obmedzenia cestnej dopravy.

Ďalšie informácie o novom zákone o ochrane ovzdušia sa dočítate na tomto odkaze.

■       Novela zákona môže pomôcť geotermálnym zdrojom vo vykurovaní

V národnej rade prešiel prvým čítaním návrh novely zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (Zákon o tepelnej energetike), ktorý má zjednodušiť povoľovanie výstavby nových obnoviteľných zdrojov tepla. Zároveň chce zabrániť odpájaniu spotrebiteľov od systémov centrálneho vykurovania, ktoré už teraz využívajú obnoviteľné zdroje.

Obec či rezort hospodárstva budú musieť pri povoľovaní výstavby nových zdrojov tepla s výkonom nad 100 kilowattov posúdiť, či nový zdroj nezníži odber tepla z centralizovaného zdroja (CZT), ktorý využíva obnoviteľné zdroje. Ak by sa preukázalo, že nový zdroj spôsobí zníženie odberu z centrálneho vykurovania, ktorý využíva aspoň 65 percent obnoviteľných zdrojov, ministerstvo ani obec nebudú môcť osvedčenie vydať.

Výnimku z tohto pravidla dostanú podľa novely poslancov nové zdroje tepla, ktoré využívajú prevažne obnoviteľné zdroje energie alebo odpadové teplo. Výnimka sa týka aj decentralizovaných zdrojov ako sú veľké tepelné čerpadlá.

Novela vytvára predpoklady pre vyššie zastúpenia biometánu, bioplynu a geotermálnej energie nielen v centrálnom zásobovaní teplom, ale aj v decentralizovaných kotolniach. Ak novelu poslanci parlamentu schvália, mala by byť účinná od 1. mája 2023.

Ďalšie informácie o novele zákona o teplárenstve sa dočítate na tomto odkaze.

Sprievodnú dokumentáciu k zákonu nájdete TU.

Aktuálne štádium legislatívneho procesu nájdete TU.

Monitoring za mesiac február 2023 si môžete stiahnuť vo formáte PDF tu.

Prihláste sa na odber Monitoringu legislatívy stavebníctva a životného prostredia.

Právne upozornenie

Informácie poskytnuté odberateľovi v rámci monitoringu stavebníckej legislatívy a legislatívy životného prostredia nie sú zdrojom právne záväzných právnych predpisov, nakoľko právne záväzné znenie právnych predpisov v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky obsahuje iba zbierka zákonov Slovenskej republiky. Informácie poskytnuté odberateľovi majú iba informatívny charakter a nenahrádzajú právnu službu v zmysle zákona č. 586 / 2003 Z. z. o advokácii. Advokátska kancelária POLÁČEK & PARTNERS s.r.o. nezodpovedá za úplnosť a presnosť informácií uvedených v monitoringu legislatívy stavebníctva a životného prostredia. V prípade otázok k informáciám poskytnutým odberateľovi, odberateľ môže požiadať advokátsku kanceláriu POLÁČEK & PARTNERS s.r.o. o poskytnutie právnej služby za týmto účelom.