Národná
rada SR v polovici februára schválila vládny návrh zákona, ktorý mení
stavebnú legislatívu. Mení sa aktuálne platný stavebný
zákon, ale aj nové stavebné predpisy (zákon o územnom plánovaní
a zákon o výstavbe). Schválené znenie zákona je finálne a bude
účinné od 1.4.2024.
O tejto
novele sme písali v našom článku Vláda opäť
mení stavebné predpisy. Na čo sa pripraviť od 1. apríla 2024? Vtedy
bola novela ešte len návrhom a čakalo sa na parlament. V tomto článku
sa povenujeme finálnej podobe novely.
Prečítajte
si 10 najdôležitejších zmien, ktoré sa vás môžu dotknúť:
Súčasný zákon
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) zostáva
účinný o rok dlhšie, t. j. do 1.4.2025. Zároveň sa ale musí zmeniť,
pretože zatiaľ má fungovať v tandeme spolu s novými stavebnými
predpismi.
Zo
stavebného zákona sa vypúšťa celá úprava tvorby územného plánovania (§§ 1 až
31). Od 1.4.2024 totiž bude účinná veľká časť nového zákona č. 200/2022 Z.
z. o územnom plánovaní. Pri tvorbe územných plánov, resp. ich
aktualizácii sa tak už bude postupovať podľa nového zákona, ktorý bude účinný
spolu s aktuálnym stavebným zákonom.
Účinnosť zákona
č. 201/2022 Z. z. o výstavbe sa naopak odkladá minimálne do
1.4.2025. Povoľovanie stavieb tak bude naďalej prebiehať podľa aktuálneho
stavebného zákona (s príslušnými zmenami).
Zo
stavebného zákona sa vypúšťa aj právna úprava vyhlasovania stavebnej uzávery.
Od 1.4.2024 sa stavebná uzávera bude vyhlasovať podľa § 30 zákona
o územnom plánovaní (v novelizovanom znení). Orgán územného plánovania
bude môcť vyhlásiť stavebnú uzáveru len v čase obstarávania
územnoplánovacej dokumentácie a v celkovej dĺžke (vrátane predĺženia)
najviac na 3 roky. Proti rozhodnutiu o stavebnej uzávere bude možné podať
odvolanie.
Rozhodnutím
o chránenej časti krajiny sa v určitom území zakazovali alebo obmedzovali
určité činnosti z dôvodov ochrany verejného záujmu a určovali sa podmienky
ochrany, najmä ktoré činnosti v území nemožno vykonávať a ktoré činnosti možno
vykonávať (§ 39c stavebného zákona). Tento typ územného rozhodnutia bol
schválenou novelou zo stavebného zákona úplne vypustený a na rozdiel od
stavebnej uzávery nebol prenesený do nových stavebných predpisov. Vláda
vypustenie tohto typu rozhodnutia zo stavebných predpisov odôvodňuje tým, že
ide o zastaralý inštitút.
Jednou
z najväčších zmien novej stavebnej legislatívy malo byť zavedenie
informačného systému URBION. Má ísť o elektronickú platformu, v rámci
ktorej sa mali povoľovať stavby a meniť územné plány.
Do zákona
o územnom plánovaní sa zaviedlo nové prechodné ustanovenie (§ 40 ods. 14),
podľa ktorého Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR nebude do
1.4.2025 prevádzkovať informačný systém URBION na účely konaní
a postupov podľa zákona o výstavbe (ten totiž bude stále
neúčinný). Novela však predpokladá spustenie systému URBION od 1.4.2024, ktorý
bude možné (na dobrovoľnej báze) použiť na účely konaní podľa súčasného
stavebného zákona, ako aj zákona o územnom plánovaní.
Zo znenia
novej právnej úpravy stále nie je zrejmé, v akom rozsahu sa informačný
systém URBION v konaniach povoľujúcich výstavbu a v konaniach
územného plávania použije.
Od 1.4.2024 sa
stavby naďalej budú povoľovať v doteraz známom režime územného konania,
stavebného konania a kolaudačného konania. Nový zákon o výstavbe už
s územným konaním vôbec nepočítal.
Novela rozšírila
okruh stavieb, pre ktoré možno uskutočniť spojené územné a stavebné
konanie. Tieto konania bude možné spojiť pre akýkoľvek typ stavby v prípade,
ak podmienky na jej umiestnenie budú vyplývať z územného plánu zóny alebo
zo záväzného stanoviska orgánu územného plánovania. O záväzné
stanovisko bude musieť požiadať stavebník, náležitosti žiadosti, ako aj lehoty
pre jeho vydanie upravuje nový zákon o územnom plánovaní.
Do stavebného
zákona pribudli nové definície súboru stavieb a hlavnej stavby. Súborom
stavieb je viac stavieb tvoriacich funkčný celok. Hlavnou stavbou
súboru stavieb je stavba, ktorej funkcia určuje hlavný účel súboru stavieb. Súčasťou
samostatne stojacej stavby sú súvisiace podzemné priestory, nadzemné
konštrukcie, prípojky a technické, technologické a prevádzkové vybavenie, bez
ktorých by stavba nebola kompletná a spôsobilá prevádzky (§ 43 ods. 2
stavebného zákona).
Do
stavebného zákona sa zavádza tzv. integrované povoľovanie súboru stavieb.
Ak bude na povolenie jednotlivých stavieb zo súboru vecne príslušných viac
stavebných úradov, konanie bude viesť a stavebné povolenie vydá ten
stavebný úrad, ktorý je príslušný na povolenie hlavnej stavby zo súboru
stavieb. Ostatné stavebné úrady budú mať v konaní postavenie dotknutého
orgánu.
Stavebník
už nebude povinný viesť viacero stavebných konaní a čakať na vydanie
viacerých stavebných povolení len z dôvodu odlišnej vecnej príslušnosti
stavebných úradov. Zároveň bude možné spojiť konanie o povolení stavby
s konaním o odstránením stavby.
Zavádza sa
nový režim vysporiadania sa s „čiernymi stavbami“ (nový § 140d). Do veľkej
miery táto úprava kopíruje režim upravený v zákone o výstavbe, ktorý ale nebude
účinný.
V zákone
č. 608/2003 Z. z. sa mení okruh orgánov štátnej správy pre stavebný poriadok
a bývanie. Podľa novej právnej úpravy budú orgánmi štátnej správy pre
stavebný poriadok a bývanie (i) Ministerstvo dopravy SR, (ii) Úrad
pre územné plánovanie a výstavbu SR, (iii) okresné úrady
v sídle kraja, (iv) regionálne úrady Úradu pre územné plánovanie
a výstavbu SR, (v) obce, a (vi) Slovenská stavebná
inšpekcia. Novelou taktiež dochádza k úprave kompetencií uvedených
orgánov. Od 1.4.2024 tak už napr. štátnu stavebnú správu v druhom stupni
vo veciach, v ktorých v prvom stupni koná obec, bude vykonávať
regionálny úrad (a nie okresné úrady v sídle kraja).
Schválený
zákon, ktorý novelizuje stavebné predpisy doteraz nebol vyhlásený
v Zbierke zákonov SR. Jeho znenie však môžete nájsť na tomto odkaze.
Roland vyštudoval právo na Univerzite Komenského v Bratislave. Už počas štúdia pôsobil na pozícii asistenta poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, kde sa venoval najmä legislatívnemu procesu a normotvorbe. V súčasnosti je naším odborníkom na správne právo a tvorcom pravidelného monitoringu legislatívy v oblasti stavebníctva a životného prostredia.
Vyštudoval právo na Univerzite Komenského v Bratislave a jeho srdcovkou je správne právo. Špecializuje sa na stavebnú a environmentálnu reguláciu, spory a verejné obstarávanie. Šimon tiež radí organizáciám a iniciatívam podporujúcim udržateľnú výstavbu a energetickú hospodárnosť stavebných projektov. Rád sa venuje aj práci pro bono, teda bezplatnej právnej pomoci v prospech neziskových organizácií v oblasti udržateľnej výstavby a ochrany ľudských práv. Je spolutvorcom našich pravidelných mesačných noviniek v oblasti stavebníctva a envirolegislatívy.
Zaujímajú vás aktuality zo sveta stavebníctva a nehnuteľností? S nami budete vždy v obraze. Prihláste sa na odber Monitoringu legislatívy stavebníctva a životného prostredia.