Pripravte sa, začína kontrola!

Nie je na dennom poriadku, aby vo verejnej správe dochádzalo k prudkému navyšovaniu rozpočtových balíkov. V časoch, keď sa pojmy ako úsporné opatrenia a deficit verejných financií stali bežnou súčasťou nášho života, je vidina vyššieho rozpočtu pre väčšinu štátnych inštitúcii iba zbožným prianím. Sú však aj výnimky. Kúzelné zlaté rybičky, ktoré splnenia každé prianie, plávajú aj v našich vodách. A šťastlivcom je v tomto prípade náš regulačný gigant.

Stvorený pre kontrolu

V auguste 2015 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „Úrad“) požiadal o navýšenie rozpočtu na rok 2016 za účelom výkonu hĺbkovej kontroly distribučných spoločností. Vyhovelo sa. Úradu sa oproti predchádzajúcemu roku navýšil rozpočet o viac ako 55%. Na kontrolnú činnosť má tak Úrad k dispozícii o 1,8 milióna EUR viac.

Úrad je orgánom štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou, čo mu zaručuje široké kontrolné právomoci. Je oprávnený vykonávať kontrolu nielen vo vzťahu k distribučným spoločnostiam, ale aj vo vzťahu k ostatným účastníkom trhu v oblasti elektroenergeticky, plynárenstva, tepelnej energetiky a vodného hospodárstva.

Do karát mu hrá aj veľmi vysoké regulačné zaťaženie, ktoré kazí pokojný spánok mnohým účastníkom trhu. V energetických predpisoch totiž nie je o povinnosti vôbec núdza. Veď len v elekteroenergetike ich je potrebné splniť viac ako 300.

Pre úplnosť uvádzame, že podľa výročnej správy za rok 2014 Úrad vykonal kontrolu v 130 regulovaných subjektoch a uložil pokuty vo výške takmer 570 000 EUR. Údaje za rok 2015 ešte nie sú k dispozícii, nakoľko výročná správa za rok 2015 zatiaľ nebola na stránke Úradu zverejnená.

Forma kontroly

Každá kontrola zo strany štátnej inštitúcie je pomerne stresujúca. Je vykonávaná štátnou mocou, ktorá má autoritatívnu a donucovaciu silu a preto je vo výrazne silnejšom postavení. Navyše kontrolovaný subjekt je povinný poskytnúť plnú súčinnosť.

V zásade Úrad môže vykonať buď kontrolu na mieste alebo kontrolu na diaľku.

Práve kontroly na mieste zvyknú byť veľmi nepríjemné. Kontrolóri môžu vstúpiť priamo do priestorov kontrolovaného subjektu, dožadovať sa najrozličnejších dokumentov a informácii, môžu požadovať prístup k elektronickým dátam, viesť pohovory so zaskočenými zamestnancami a pod.

V prípade kontroly na diaľku si kontrolujúci orgán písomne vyžiada predloženie dokumentov a informácií ohľadom presne vymedzených záležitostí. Kontrolovaný subjekt má tak aspoň obmedzený časový priestor pripraviť sa.

Všetko má svoje hranice

Pri veľkom kontrolnom nasadení sa môže ľahko stať, že kontrolný orgán sa bude viac sústreďovať na výsledok a v zápale kontroly zanedbá dodržiavanie pravidiel hry.

Práve kvôli slabšiemu postaveniu kontrolovaných subjektov zákon obmedzuje všemocnosť regulátora a jeho činnosť podriaďuje určitým pravidlám. Zákon zároveň priznáva kontrolovaným subjektom viacero prostriedkov ochrany, ktoré im umožňujú brániť sa v prípade, keď regulátor tieto pravidlá poruší.

My právnici tomu hovoríme právny štát. Podľa ústavy môžu štátne orgány konať „iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Všetko čo vo svojej proaktivite urobia navyše je v rozpore so zákonom.

Kontrolovaný subjekt preto nie je bezmocný. Kontrola môže byť oveľa menej stresujúca, ak kontrolovaná inštitúcia a jej zamestnanci poznajú svoje práva a vedia, čo regulátor smie a čo už nie. Proti nezákonnému postupu regulátora má k dispozícii celú škálu podnetov, sťažností a správnych žalôb.

Ako ďalej?

Týmto úvodným článkom sme otvorili sériu príspevkov venovaných problematike kontroly zo strany regulátora. Budeme sa v nich venovať jednotlivým štádiám kontroly a jej priebehu. Rozoberieme čo Úrad môže a čo nie a poradíme, ako sa efektívne brániť proti porušovaniu pravidiel hry.

Ako hovorili už starí Rimania, právo patrí bdelým.