Sťahovanie firmy do zahraničia od A po Z

Pred pár týždňami nadobudol účinnosť zákon o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 309/2023 Z.z. (ďalej len „zákon o premenách“). V nasledujúcom článku sme zhrnuli novinky, ktoré prináša v oblasti „sťahovania“ firmy do zahraničia. Reč bude o postupe zmeny sídla firmy a s tým nevyhnutne súvisiacej zmene právnej formy.

Zmena právnej formy cezhranične

Cezhraničnou zmenou právnej formy dochádza k zmene právnej formy spoločnosti na právnu formu štátu, do ktorého táto spoločnosť premiestni svoje sídlo.

Pri tejto téme budeme pracovať s pojmami:

• slovenská spoločnosť – ide o spoločnosť so sídlom v Slovenskej republike,
• slovenská premenená spoločnosť – spoločnosť, ktorá po cezhraničnej zmene právnej formy má sídlo v Slovenskej republike,
• zahraničná spoločnosť – spoločnosť, ktorá má sídlo v inom členskom štáte,
• zahraničná premenená spoločnosť – pôvodne slovenská spoločnosť, ktorá po cezhraničnej zmene právnej formy má sídlo v inom členskom štáte než v Slovenskej republike a
• cieľovým štátom je taký členský štát, do ktorého premenená spoločnosť premiestni svoje sídlo.

Mobilita spoločností v rámci EÚ

Právna úprava cezhraničnej zmeny právnej formy v zákone o premenách je transponovaná zo smernice (EÚ) 2017/1132 týkajúcej sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (ďalej len „smernica“) v jej konsolidovanom znení (najmä v znení zmenenom smernicou 2019/2121 z 27. novembra 2019, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia). Dočkali sme sa teda konkrétnejšej úpravy, ktorá obsahuje jednotné postupy a podmienky na úrovni Európskej únie.

Vďaka prijatej smernici dochádza k plošnému zjednoteniu právnej úpravy v jednotlivých členských štátoch. Z pohľadu podnikateľskej praxe je tento krok vítaný, keďže sloboda právnických osôb usadiť sa v inom členskom štáte doposiaľ vyplývala iba zo zakladateľských zmlúv (najmä z článkov 49 a 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) a k jej skutočnej aplikácii prispelo najmä niekoľko pionierov a následná judikatúra Súdneho dvora EÚ (konkrétne: rozhodnutie SDEÚ vo veci C-210/06 Cartesio Oktató és Szolgáltató bt. a rozhodnutie vo veci C-378/10 VALE Építségi Kft).

Iba „eseročka“ a „akciovka“

Cezhraničná zmena právnej formy spoločností je možná iba pri vybraných obchodných spoločnostiach, a to pri spoločnosti s ručením obmedzeným a pri akciovej spoločnosti. Zároveň táto zmena je prípustná len v prípade, ak:

• spoločnosť nie je v likvidácii;
• voči spoločnosti nepôsobia účinky vyhlásenia konkurzu;
• voči spoločnosti nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania alebo povolenia reštrukturalizácie;
• súd voči spoločnosti nevedie konanie o jej zrušení.

Ďalšou podmienkou je spôsobilosť na cezhraničnú zmenu právnej formy. Slovenská spoločnosť sa môže cezhranične zmeniť iba na takú zahraničnú premenenú spoločnosť, ktorá má obdobnú právnu formu ako má s.r.o. alebo a.s. na Slovensku.

Obdobnou formou nemusí byť nevyhnutne identická právna forma. Pre zjednodušenie Európsky zákonodarca v prílohe II smernice zhrnul všetky obchodné spoločnosti, ktoré sa považujú za obdobné a teda navzájom spôsobilé na cezhraničnú zmenu právnej formy. Smernica v konsolidovanom znení vrátane jej príloh je dostupná TU.

Sťahovanie firmy do zahraničia od A po Z

1.      Správa štatutárneho orgánu. Ak sa slovenská spoločnosť rozhodne o cezhraničnú zmenu právnej formy, v prvom rade musí štatutárny orgán vypracovať takzvanú „správu štatutárneho orgánu spoločnosti“. Ide o zásadný dokument vysvetľujúci dôvody a dopad zmien na spoločníkov/akcionárov, ako aj zamestnancov spoločnosti. Tí môžu vypracovanú správu pripomienkovať.

Zákon o premenách upravuje aj výnimky, kedy správu nie je potrebné vyhotoviť. Ide o prípady, ak sa spoločníci vzdali práva na predloženie správy a v spoločnosti nepôsobia žiadni zamestnanci alebo v prípade, ak ide o spoločnosť s jedným spoločníkom.

2.     Návrh projektu cezhraničnej zmeny právnej formy. Najdôležitejším dokumentom pre plánovanú cezhraničnú zmenu je návrh projektu cezhraničnej zmeny právnej formy. Na jeho základe prebieha celý proces zmeny.

Návrh projektu cezhraničnej zmeny právnej formy musí okrem identifikácie zúčastnených subjektov a navrhovaného obchodného mena, nového sídla a navrhovanej právnej formy obsahovať viacero informácií vrátane:

• orientačného harmonogramu,
• informácie o zárukách pre veriteľov,
• informácie o stimuloch získaných v pôvodnom štáte a
•  informáciu o peňažnej náhrade pre spoločníkov, ktorí budú hlasovať proti jeho schváleniu.

K návrhu projektu je potrebné priložiť znenie novej spoločenskej zmluvy ako aj návrh stanov premenenej spoločnosti.

3.     Preskúmanie návrhu projektu dozornou radou a audítorom. Návrh projektu preskúmava aj dozorná rada (ak je zriadená) a audítor, ak sa spoločníci alebo akcionári nedohodnú inak. O výsledku vyhotovujú písomnú správu.

4.     Oznámenie správcovi dane. Oznámenie o vypracovanom projekte cezhraničnej zmeny je potrebné doručiť príslušnému správcovi dane (daňový alebo colný úrad), najneskôr 60 dní pred dňom konania valného zhromaždenia, na ktorom sa má schváliť cezhraničná zmenu právnej formy.

5.     Sprístupnenie dokumentácie v sídle. Najneskôr šesť týždňov pred hlasovaním valného zhromaždenia o návrhu projektu cezhraničnej zmeny je spoločnosť povinná sprístupniť spoločníkom a/alebo akcionárom a zamestnancom vo faktickom sídle spoločnosti, ako aj na jej webovom sídle (ak ho má zriadené) nasledovné dokumenty:

• návrh projektu cezhraničnej zmeny;
• správu štatutárneho orgánu spoločnosti, ak sa vypracúva;
• účtovné závierky za posledné tri po sebe idúce roky; ak je spoločnosť mladšia ako tri roky, tak sa predkladá za celé obdobie svojej existencie;
• priebežnú účtovnú závierku;
• informácie o notárovi (meno a priezvisko), ktorý vydá osvedčenie o splnení podmienok pre cezhraničnú zmenu právnej formy a adresu jeho notárskeho úradu; a
• v lehote jeden mesiac pred hlasovaním valného zhromaždenia o návrhu projektu cezhraničnej zmeny aj správu audítora (ak sa vyhotovuje).

6.     Zverejnenie. Pred tým, ako bude valné zhromaždenie rozhodovať o cezhraničnej zmene právnej formy, návrh projektu spolu s prílohami musí byť uložený v zbierke listín príslušného obchodného registra alebo sa zverejní v Obchodnom vestníku. Zverejnená musí byť aj informácia pre veriteľov, spoločníkov, akcionárov a iné oprávnené subjekty („oprávnené osoby“) o možnosti tento návrh pripomienkovať.

Oznámenie spolu s návrhom projektu musia byť zverejnené minimálne jeden mesiac pred konaním valného zhromaždenia, ktoré bude rozhodovať o cezhraničnej zmene právnej formy. Oprávnené osoby môžu svoje pripomienky uplatniť najneskôr päť pracovných dní pred jeho konaním.

7.      Schválenie cezhraničnej zmeny právnej formy valným zhromaždením. Po vykonaní uvedených krokov a uplynutí zákonných lehôt môže valné zhromaždenie spoločnosti pristúpiť k schvaľovaniu cezhraničnej zmeny právnej formy. Na rozhodnutie valného zhromaždenia je potrebné, aby bolo prijaté dvojtretinovou väčšinou všetkých spoločníkov/akcionárov. V prípade akciovej spoločnosti, v ktorej bolo vydaných viac druhov akcií, sa vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny prítomných akcionárov z každého druhu akcií.

8.     Splnenie podmienok pre úspešnú cezhraničnú zmenu preskúmava notár na základe žiadosti. Prílohami žiadosti sú najmä:

• schválený projekt cezhraničnej zmeny,
• pripomienky k návrhu cezhraničnej zmeny;
• správa štatutárneho orgánu;
• stanovisko zamestnancov k správe štatutárneho orgánu;
• správu audítora o preskúmaní návrhu projektu cezhraničnej zmeny, ak sa vypracúva;
• informácie o schválení návrhu projektu cezhraničnej zmeny valným zhromaždením;
• informácia o začatí postupu v súvislosti s účasťou zamestnancov pri cezhraničnej zmene.

Ak boli všetky požiadavky splnené, notár vydá osvedčenie o splnení podmienok vo forme notárskej zápisnice do 3 mesiacov od predloženia žiadosti.

Osobitné práva akcionárov a spoločníkov

Smernica poskytuje možnosť spoločníkov/akcionárov vystúpiť zo spoločnosti pred uskutočnením cezhraničnej zmeny. Táto úprava sa premietla aj do zákona o premenách. Ide o situácie, keď sa premenená spoločnosť má riadiť iným ako slovenským právom, spoločník/akcionár hlasoval proti schváleniu návrhu projektu cezhraničnej zmeny právnej formy a zároveň najneskôr 14 dní pred konaním valného zhromaždenia, ktoré má o premene rozhodovať, požiadal o vyplatenie vyrovnávacieho podielu/odkúpenie akcií.

Režim ochrany veriteľov

Nová právna úprava ráta aj s ochranou veriteľov pred prípadným zmarením uspokojenia ich pohľadávok. Ak veritelia nepovažujú záruky na zabezpečenie svojich pohľadávok uvedené v návrhu projektu cezhraničnej zmeny právnej formy za dostačujúce, nová právna úprava im poskytuje právo požadovať primerané zabezpečenie týchto pohľadávok (napr. uložením príslušnej čiastky do notárskej úschovy).

Ak sa spoločnosť a veriteľ nedohodnú na zabezpečení, o primeranom zabezpečení rozhodne na návrh veriteľa súd. Podmienkou je, aby veriteľ preukázal, že v dôsledku cezhraničnej zmeny právnej formy je jeho pohľadávka ohrozená. Veriteľ je oprávnený uplatniť toto právo a obrátiť sa na súd do troch mesiacov od zverejnenia návrhu projektu cezhraničnej zmeny právnej formy.

Nezvratnosť cezhraničnej zmeny

Cezhraničnú zmenu po jej úspešnom zápise do príslušného obchodného registra nie je možné vyhlásiť za neplatnú. Z toho vyplýva, že platnosť cezhraničnej zmeny právnej formy je možné napadnúť iba pokým príslušný obchodný register nerozhodol o podanom návrhu na zápis tejto zmeny.

Z praktického hľadiska ostáva otázne, či by s ohľadom na bežnú dĺžku trvania súdnych konaní súd o neplatnosti cezhraničnej zmeny právnej formy dokázal rozhodnúť skôr, než by došlo k jej zápisu do príslušného obchodného registra.