Umenie v digitálnom svete a NFT

Vývoj kryptomien v posledných rokoch spôsobil obrovský záujem o investície v digitálnom svete, čo vyvolalo nárast transakcií, ktorých predmetom boli kryptoaktíva. Rok 2021 bol podľa publikovaných informácií úspešný najmä pre NFT. Čo je NFT a ako je právne regulované?

NFT v skratke

NFT je skratka pre výraz „non-fungible token“, čo možno preložiť ako nezameniteľný token. Zjednodušene si môžeme NFT predstaviť ako digitálne šifrovaný token, ktorý predstavuje práva k digitálnym obrázkom, videám, fotografiám alebo iným digitálnym súborom.

NFT sú založené na počítačovom kóde a sú zaznamenané na technológii distribuovaných záznamov, napr. blockchain. Rozdiel od virtuálnych kryptomien spočíva v tom, že NFT sú svojou povahou nezameniteľné. Podstatou NFT je to, že tento token spája vlastníka NFT s konkrétnym digitálnym súborom.

Známych prípadov je niekoľko. Jack Dorsey, generálny riaditeľ spoločnosti Twitter, predal svoj prvý tweet ako NFT, spoločnosť Vodafone predala prvú poslanú sms ako NFT, umelec Beepl predal svoju digitálna koláž ako NFT a mnoho ďalších. NFT je v súčasnosti rýchlo sa rozvíjajúce odvetvie kryptoaktív. Podľa agentúry Reuters v treťom štvrťroku 2021 objem predaja NFT vzrástol na 10,7 miliárd USD.

Kryptoaktíva na Slovensku

Na Slovensku je právna regulácia kryptoaktív strohá. Môžeme ju nájsť v dvoch zákonoch a jednom metodickom usmernení Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov[1] (ďalej len „AML“) definuje virtuálnu menu ako digitálny nositeľ hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, nie je nevyhnutne naviazaný na zákonné platidlo, a ktorý nemá právny status meny ani peňazí, ale je akceptovaný niektorými fyzickými osobami alebo právnickými osobami ako nástroj výmeny, ktorý možno elektronicky prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať.

Táto definícia bola do AML zakomponovaná v roku 2020. Spolu s touto definíciou sa zaviedli aj nové definície poskytovateľa služieb peňaženky virtuálnej meny a poskytovateľa služieb zmenárne virtuálnej meny, ktoré kategorizuje AML ako povinné osoby, s čím sú pre takéto osoby spojené nové zákonné povinnosti. Poskytovateľ služieb peňaženky virtuálnej meny a poskytovateľ služieb zmenárne virtuálnej meny je povinný zabezpečiť si živnostenské oprávnenie na tieto činnosti.

Okrem AML regulujú na Slovensku oblasť kryptoaktív aj predpisy daňového práva, a to zákon o dani z príjmov[2], ktorý dopĺňa metodické usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zákon o dani z príjmov nedefinuje čo sa považuje za virtuálnu menu, definuje iba spôsob jej zdaňovania. Metodické usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky v rámci postupu zdaňovania virtuálnych mien chápe virtuálnu  menu totožne ako AML. Pod pojmom virtuálna mena sa rozumie digitálny nositeľ hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, ani nie je nevyhnutne naviazaný na zákonné platidlo, nemá právny status meny alebo peňazí, ale je akceptovaný niektorými fyzickými alebo právnickými osobami ako platobný prostriedok a ktorý možno, prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať.

Ako to je s právnou úpravou NFT v rámci Európskej únie?

V septembri roku 2020 predstavila Európska komisia návrh Nariadenia o trhoch s kryptoaktívami[3] (ďalej len „Nariadenie MiCA[4]“). Návrh tohto nariadenia upravuje kryptoaktíva už v oveľa v širšom rozsahu ako slovenská právna úprava.

Navrhované znenie Nariadenia MiCA okrem „kryptoaktív“ rozlišuje ďalšie s tým súvisiace pojmy. Napríklad „emitent kryptoaktív“, „token krytý aktívami“ (často označovaný ako „stablecoin“), „token elektronických peňazí (často označovaný ako „stablecoin“), „poskytovateľa služieb kryptoaktív“, či „úžitkový token“. Keďže technologický vývoj v tejto oblasti naberá rýchle tempo, v súčasnosti môže Komisia prijímať delegované akty na spresnenie niektorých technických prvkov vymedzenia pojmov s cieľom prispôsobiť ich vývoju na trhu.

Nariadenie MiCA definuje kryptoaktívum ako digitálne vyjadrenie hodnoty alebo práv, ktoré možno prenášať a elektronicky uchovávať s použitím technológie distribuovanej databázy transakcií alebo podobnej technológie. Z pohľadu Nariadenia MiCA sa NFT odlišujú od iných kryptoaktív a emitenti NFT sú vyňatí z povinnosti vypracovať tzv. „whitepaper“[5], čo pre nich zakladá špeciálny režim.

Podľa Výboru Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci bol tento prístup v Nariadení MiCA nedostačujúci a v pozmeňovacom návrhu žiadal NFT absolútne vylúčiť spod regulácie Nariadenia MiCA. Výbor to odôvodnil tým, že kritériom na uvedenie kryptoaktív do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by mal byť účel a používanie tokenu a nie použitá technológia. Súčasne výbor uviedol, že NFT predstavujúce práva duševného vlastníctva, osvedčenie o pravosti, záruky alebo akékoľvek právo, ktoré nie je spojené s právami k finančným nástrojom, by nemali patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

Výbor uviedol, že navrhuje zvážiť vytvorenie osobitného režimu pre NFT podľa rámca platného pre kreatívne a nie finančné odvetvia. Výbor teda nevníma NFT ako finančný nástroj. Z postoja Výboru jednoznačne vyplýva úmysel kategorizvať NFT ako samostatné kryptoaktívum a odlíšiť NFT od iných kryptoaktív z dôvodu ich špecifických vlastností a funkcií.

Právna úprava NFT na Slovensku

Je zrejmé, že v slovenskej úprave chýba odlíšenie NFT od iných kryptoaktív. V našej právnej úprave nájdeme len definíciu pojmu „virtuálnej meny“. Samotné NFT v zásade spĺňa definičné kritéria  virtuálnej meny, ale vzhľadom na vyššie uvedený opis je NFT nevyhnutné odlúčiť od kryptomien.

Vynára sa tak otázka, či NFT spadá v slovenskom právnom poriadku pod reguláciu virtuálnej meny. NFT nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, nie je nevyhnutne naviazaný na zákonné platidlo, nemá právny status meny ani peňazí, môže byť akceptovaný niektorými fyzickými osobami alebo právnickými osobami ako nástroj výmeny, NFT možno elektronicky prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať. Toto sú kritéria, ktoré sa zhodujú so zákonnou definíciou. Technicky teda môžeme uvedené zákonné požiadavky stotožniť aj s NFT[6].

Zo zákonnej charakteristiky je potrebné ešte určiť, či je NFT digitálny nositeľ hodnoty. V prvej časti sme uviedli niekoľko prípadov, kde bolo s prevodom konkrétneho digitálneho obsahu spojené NFT. Nepochybne má pre nadobúdateľov hodnotou samotný digitálny súbor (tweet, sms, digitálna koláž), NFT len autentifikuje vlastníka konkrétneho digitálneho súboru. Je teda sporné, či unikátne NFT, ktoré preukazuje originalitu konkrétneho digitálneho súboru, je zároveň aj uchovávateľom jeho hodnoty.

Pri koncepcií definície virtuálnej meny v zmysle slovenských noriem nie je vylúčený reštriktívny ani extenzívny výklad. Z pohľadu akým sa vyvíja a formuje tvorba legislatívneho procesu v Európskej únií sa možno prikloniť práve k reštriktívnemu výkladu, a teda nevnímať NFT ako uchovávateľa hodnoty. Uvedené vyplýva z  hlavného cieľa NFT, ktorým je zaznamenať originalitu konkrétneho digitálneho súboru a osobu vlastníka. V prípade prevodu digitálneho súboru NFT preukazuje originalitu digitálneho súboru a s ním spojeného vlastníka, ale neuchováva hodnotu digitálneho súboru. Hodnota digitálneho súboru je tvorená nezávisle od NFT.

Z uvedených dôvodov sa teda možno prikloniť k záveru, že NFT by nemalo spadať do pôsobnosti AML, Zákona o dani z príjmov a metodického usmernenia Ministerstva financií Slovenskej republiky, keďže NFT sa úplne nezhoduje s definíciou virtuálnej meny v týchto predpisoch.

Riešenie môže priniesť len rozhodovacia prax príslušných orgánov verejnej moci, normatívny akt, ktorý bude reflektovať súčasný vývoj kryptoaktív vrátane NFT, alebo zjednocujúca európska legislatíva.

Tento článok pre Vás pripravili Vladimír Poberežník a Jakub Žák.

---

[1] Zákon č. č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

[2] Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

[3] NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o trhoch s kryptoaktívami a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937. Predpokladaný termín účinnosti nariadenia MiCA je rok 2024.

[4] Z anglického „Markets in Crypto-assets“.

[5] Whitepaper je dokument, ktorý obsahuje detailné informácie o verejne ponúkanom kryptoaktíve, ktoré vyžaduje MiCA.

[6] Je nevyhnutné poukázať najmä na to, že cieľom NFT nie je jeho použitie ako nástroja výmeny. Hypoteticky však nemožno vylúčiť dohodu medzi právnickými alebo fyzickými osobami, ktoré budú pri obchodoch používať NFT ako nástroj výmeny, avšak v takom prípade musí byť súčasťou takého obchodu aj samotný digitálny súbor, ktorý tvorí hodnotu. Inými slovami dohoda medzi právnickými alebo fyzickými osobami, že odmenou za dodaný tovar alebo službu bude NFT a konkrétny digitálny obsah. Rovnako ako by sa dohodli právnické alebo fyzické osoby, že odmenou za dodaný tovar alebo službu bude dielo od Pabla Picassa s certifikátom originality.