Do legislatívneho konania sa začiatkom tohto roka dostal návrh zákona o výstavbe a zákona o územnom plánovaní. Tieto zákony mali nahradiť zastaralý stavebný zákon. Cieľom novej úpravy má byť adaptácia legislatívy v oblasti výstavby a územného plánovania pre potreby 21. storočia. Navrhované zmeny sa však stali predmetom širokej diskusie odbornej verejnosti a vyslúžili si množstvo pripomienok v oboch doterajších pripomienkových konaniach.
Ešte v 19. storočí bola problematika výstavby a územného plánovania upravená len na úrovni miest a obcí. Rozmach stavebnej činnosti za obdobia prvej republiky zastavila druhá svetová vojna a následný vývoj výstavby bol spojený s prechodom k socializmu. Zákon o územnom plánovaní a výstavbe obcí[1] z roku 1949 zrušil všetky dovtedy platné stavebné štatúty a stal sa ucelenou úpravou stavebných predpisov a plánovania výstavby na úrovni štátu.
Tento zákon však nebol dostatočný pre socialistickú
výstavbu, keďže sa dotýkal len všeobecnej úrovne územného plánovania . Aj
preto bol už v roku 1958 nahradený zákonom o stavebnom poriadku[2]
a zákonom o územnom plánovaní[3]. Napokon
potreba väčšej centralizácie územného plánovania a stavebného poriadku
zodpovedajúca politickému smerovaniu vyústila v roku 1976 do prijatia
Stavebného zákona[4],
ktorý je s obmenami platný až dodnes.
Aktuálny Stavebný zákon je tak prvou
komplexnou úpravou stavebného práva a územného plánovania. Po zmene politického zriadenia
v roku 1989 a rovnako po rozdelení Československa vyžadoval Stavebný
zákon niekoľko noviel, ktoré riešili nesúlad zákona s ústavnými
a spoločenskými pomermi. Tento zákon na Slovensku platí už takmer 45 rokov
a napriek veľkému množstvu úprav je už značne zastaralý, neflexibilný a čo
je dôležité, nevyhovuje súčasným spoločenským pomerom ani potrebám výstavby.
Nebolo teda prekvapením, keď v máji
2021 predložil podpredseda vlády Štefan Holý do medzirezortného pripomienkového
konania návrhy novej právnej úpravy výstavby a územného plánovania. Po
historickom vzore má byť právna úprava rozdelená do dvoch zákonov, a to do
Zákona o výstavbe a Zákona o územnom plánovaní.
K návrhom bolo v medzirezortnom pripomienkovom konaní predložených
množstvo pripomienok od subjektov z rôznych oblastí. V rámci
vyhodnotenia pripomienkového konania boli návrhy prepracované a opätovne
predložené. Medzirezortné pripomienkové konanie k druhej verzii návrhov skončilo
21.7.2021 a rovnako ako pri prvej verzii sa návrhy nestretli
s kladným prijatím.
Cieľom navrhovaných zmien je priniesť
modernú úpravu, ktorá prispôsobí výstavbu a územné plánovanie pomerom
a potrebám 21. storočia. Nová právna úprava by mala sprehľadniť a zrýchliť
proces výstavby. Kľúčom pre dosiahnutie tohto cieľa má byť obmedzenie množstva
často duplicitných administratívnych úkonov, čomu by mal dopomôcť aj informačný
systém a elektronizácia schvaľovacieho procesu.
Hneď prvá verzia návrhov sa počas
pripomienkového konania stala predmetom širokej diskusie. Návrhy mali ambíciu
odstrániť dlhodobo najzávažnejšie problémy. Problémom však bolo, že neboli
vyvážené a predpokladali zásadné zmeny v prerozdelení právomocí tak v stavebnom
konaní, ako aj pri územnom plánovaní.
Azda najdôležitejšími boli zmeny
súvisiace so zrýchlením konania. V obciach s územným plánom už
nemalo prebiehať územné konanie. Vďaka elektronickému systému Urbion sa
mali skrátiť lehoty a rovnako malo odpadnúť aj často neefektívne
doručovanie. V záujme rýchlosti konania sa rátalo aj so závažnými
kompetenčnými zmenami. Činnosť stavebných úradov dnes v rámci preneseného
výkonu štátnej správy vykonávajú obce. Po novom však túto agendu mal prebrať
štát prostredníctvom novovzniknutého Úradu pre územné plánovanie
a výstavbu SR.
Ďalšou zásadnou zmenou bolo presunutie
časti kompetencií stavebných úradov na projektantov. Tí mali okrem
projektovej dokumentácie vypracovať aj návrh stavebného zámeru pričom by boli zodpovední
aj za jeho prerokovanie.
Obciam návrhy pridali povinnosť
vypracovať územný plán. S touto povinnosťou ruka v ruke súvisí aj
zrušenie územného konania, ktoré by za takéhoto stavu bolo už nadbytočným
procesom. Ďalšou zásadnou kompetenčnou zmenou malo byť to, že o územnom
pláne obce či VÚC by mohol rozhodovať aj Úrad pre územné plánovanie
a výstavbu SR, a to aj bez súhlasu samotnej obce či VÚC.
Veľké množstvo pripomienok zaznelo aj
v súvislosti s tým, že návrhy opomínali formálnu účasť verejnosti
na povoľovacom konaní. Verejnosť sa mohla vyjadriť len pri prerokovaní územného
plánu, a to v krátkej lehote
15 dní. Rovnako neprimerane krátke lehoty na rozhodovanie v dĺžke 14 či 15
dní by potom mohli mať negatívny dopad na odborné posúdenie stavebného zámeru,
či navrhovaného územného plánu. Navyše, ak by sa príslušné orgány
v takejto lehote nevyjadrili, prezumoval by sa ich súhlas.
Na základe návrhov by už nebolo
možné dosiahnuť dodatočné stavebné povolenie, a teda „zlegalizovanie“ čiernej
stavby sa malo stať minulosťou. Pokiaľ by stavba nebola skolaudovaná, nebolo by
ju možné napojiť na inžinierske siete a mohlo by byť nariadené jej
odstránenie. Ďalšou zo zmien bol návrh úpravy poplatku za povolenie stavby.
Navrhovaná úprava stanovovala tento poplatok vo výške 1,25 % zo stavebných
nákladov, ktorého výška nemala byť obmedzená. Stavebné povolenie by sa teda
predražilo úmerne s hodnotou stavby, čo nepochybne mohlo mať za následok
rast cien nehnuteľností.
Negatívne prijaté bolo tiež, že pri
rozhodovaní sa nemal aplikovať správny poriadok. Neboli by teda upravené
základné záležitosti, ako priebeh samotného konania, jeho účastníci, ich práva
a povinnosti či forma rozhodnutia. Rovnako by neboli upravené lehoty,
doručovanie písomností, ani opravné prostriedky.
Prvý návrh novej úpravy výstavby
a územného plánovania si v medzirezortnom pripomienkovom konaní
vyslúžil viac ako 4000 pripomienok, z toho viac ako 2500 zásadných. Vo
veľkej miere išlo o pripomienky obcí a samospráv, ale aj pripomienky od
samotných stavebníkov. Na základe týchto pripomienok boli návrhy prepracované
a opätovne predložené do pripomienkového konania.
Aj napriek veľkej kritike
a množstvu pripomienok sa nové návrhy úpravy výstavby a územného
plánovania oproti pôvodným líšia len minimálne.
Opätovne predložené návrhy aj naďalej
počítajú s tým, že stavebné konanie bude „ovládať“ projektant. Ten bude
vypracovávať nielen projektovú dokumentáciu, ale aj návrh stavebného zámeru
a bude zodpovedný za ich prerokovanie. Podstatná časť rozhodovania
o výstavbe teda spočíva na projektantovi ako súkromnej osobe platenej
stavebníkom, ktorá navyše nemá žiadnu povinnosť byť nestranná. Rozhodovanie
stavebného úrad vedúce k povoleniu stavby na tento postup projektanta
nadväzuje. Vzhľadom na vágnosť úpravy a stanovené lehoty však existuje
riziko, že z rozhodovania stavebného úradu by sa časom stalo len „schvaľovanie“
podkladov pripravených projektantom.
Kompetencie súvisiace s územným
plánovaním sú naďalej koncentrované na novovzniknutý Úrad pre územné
plánovanie a výstavu SR. Na čele úradu by mal stáť politicky
nominovaný a prakticky neodvolateľný predseda. Úrad by mal rozhodovať okrem
iného v rozporoch medzi dotknutými orgánmi štátnej správy
a samosprávy. Takýto navrhovaný postup neprimerane zasahuje do
samosprávnych kompetencií obcí a VÚC pri rozhodovaní o ich území.
Oba návrhy naďalej obmedzujú
možnosti verejnosti zapojiť sa do rozhodovania o území.
Verejnosť tak bude mať málo možností na ovplyvnenie výstavby v ich
susedstve. Účasť vlastníkov susedných stavieb alebo pozemkov v stavebnom
konaní je upravená zmätočne a nejasne. Stavebný zámer by mal byť dotknutým
vlastníkom doručený len prostredníctvom informačného systému, a to napriek
tomu, že nie každá osoba má aktivovanú elektronickú schránku (pričom povinnosť
jej aktivácie jej ani nevzniká). S prípadnými pripomienkami dotknutých
vlastníkov sa nemusí vysporiadať ani projektant, ani stavebný úrad. S námietkami
dotknutých vlastníkov sa bude musieť následne vysporiadať až odvolací orgán
v krátkej 15 dňovej lehote, a to iba za predpokladu, že dotknutý
vlastník bude aktívny a podá odvolanie. V prípade rozhodnutia
o zastavení konania je právna úprava neprehľadná a nie je zrejmé ani
to, či o tom bude vydané rozhodnutie, čo je dôležité pre plynutie lehoty
pre podanie správnej žaloby.
Zásadnejšou zmenou v porovnaní
s prvými návrhmi je použitie správneho poriadku v konaní. Nové
návrhy už celkom nevylučujú aplikáciu správneho poriadku na konanie
o stavebnom zámere. Vylučuje sa však použitie ustanovení, ktoré sa týkajú
účastníkov konania, doručovania, ale najmä ustanovení správneho poriadku, ktoré
upravujú preskúmanie rozhodnutia. Na iné konania sa však už správny poriadok
neaplikuje. Návrhy tiež neupravujú, akým spôsobom má stavebný úrad konať, ak chce
napríklad odmietnuť vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere, overenie
projektu stavby alebo jej kolaudáciu. Proces rozhodovania je tak naďalej
upravený nedostatočne a nejasne, prípadne vôbec.
Rovnako ako prvý variant návrhov novej
právnej úpravy výstavby a územného plánovania, ani druhý prepracovaný
variant neobstál v očiach odbornej verejnosti. Zmeny sú považované za
kozmetické a nedostatočné, pretože neodstraňujú zásadné problémy, ktoré
boli vytýkané už pri prvých návrhoch. Nie je teda prekvapivé, že aj k druhým
návrhom bolo v medzirezortnom pripomienkovom konaní podané množstvo pripomienok.
Záverom možno konštatovať, že
zrýchlenie administratívneho procesu výstavby v dôsledku zjednodušenia
a sprehľadnenia systému môže byť vítanou zmenou. V súvislosti
s naplnením týchto cieľov však návrhy nie sú dostatočne vyvážené vo vzťahu
k verejnosti, samosprávam či dotknutým orgánom.
Rovnako ako v prvom
medzirezortnom pripomienkovom konaní, aj v pripomienkovom konaní
o druhom variante návrhov bolo podané veľké množstvo zásadných
pripomienok. Pripomienky opäť predložili najmä obce, samosprávy a stavebníci. V súčasnosti
sú tieto nové pripomienky vyhodnocované. Avšak vzhľadom k tomu, že už prvé
pripomienky k zásadným problémom stále neboli odstránené, bude zrejme nevyhnutné
oba návrhy opätovne prepracovať a prijať oveľa zásadnejšie zmeny.
[1]
Zákon č. 280/1949 Zb., o územnom plánovaní a výstavbe obcí
[2]
Zákon č. 87/1958 Zb., o stavebnom poriadku
[3]
Zákon č. 84/1958 Zb., o územnom plánovaní
[4]
Zákon č. 50/1976 Zb., stavebný zákon