ŠTÁTY PRED SÚDOM: Ochránia životné prostredie žaloby?

Jednou z najväčších spoločenských výziev súčasnej spoločnosti je prebiehajúca zmena klímy. Vplyvom človeka dochádza k zvyšovaniu koncentrácie skleníkových plynov a následne k otepľovaniu atmosféry a oceánu. Štáty sa zaväzujú zmierniť zhoršujúce sa dopady klimatických zmien, avšak súčasné tempo je nedostatočné. Občania sa preto stále častejšie snažia domôcť aktívneho prístupu štátov pred súdmi a súdy stanovujú štátom rôzne povinnosti.

Väčšina štátov sveta, vrátane Slovenska, sa v roku 2015 prostredníctvom Parížskej dohody zaviazala intenzívne znižovať dopady klimatickej krízy obmedzovaním emisií skleníkových plynov. Štáty však záväzky smerujúce k znižovaniu emisií nenapĺňajú dostatočným tempom. Nečinnosť štátov v riešení problému zmeny klímy zvyšuje nespokojnosť spoločnosti, ktorá sa domáha práva na ochranu životného prostredia. Po celom svete stále častejšie vznikajú iniciatívy, ktoré sa snažia dosiahnuť prijatie účinných opatrení prostredníctvom tzv. klimatických žalôb.

Spojenie negatívnych efektov zmeny klímy s konkrétnym znečisťovateľom je aj napriek vedeckému pokroku stále problematické, preto väčšina žalôb smeruje práve voči štátom. Súdy sa pri rozhodovaní o klimatických žalobách už viackrát postavili na stranu občanov a ukladajú štátom rôzne povinnosti, smerujúce k aktívnemu znižovaniu emisií. Aby štáty dosiahli zníženie emisií, musia pristúpiť k regulácii odvetví, ktoré k ich tvorbe prispievajú najviac. Kľúčovými odvetviami sú doprava, výroba cementu a výroba energie z fosílnych palív.

Súdy vo svojich rozhodnutiach uznávajú právo občanov na ochranu životného prostredia a konštatujú, že štáty majú povinnosť ho chrániť. Ochrana životného prostredia je teda reálny nárok, ktorého sa občania môžu voči štátom domôcť pred súdom. Inými slovami, štáty sú povinné vyvíjať aktivitu smerujúcu k znižovaniu emisií. Pokiaľ však ich snaha nebude dostatočná, zasahujú do práv občanov a občania potom majú reálnu možnosť sa takémuto zásahu brániť pred súdom, ktorý má možnosť štátom ukladať povinnosti.

Črtá sa klimatická žaloba aj na Slovensku?

Prejavy klimatických zmien v stále väčšej miere vnímame aj na Slovensku, najmä v podobne extrémnych horúčav, splývania ročných období a extrémnych zmien počasia. Úmerne intenzite týchto zmien sa zvyšuje aj záujem verejnosti o problém klimatických zmien a jeho riešenie. Konkrétne kroky smerujúce k riešeniu tohto problému však na Slovensku chýbajú. Neexistuje žiadna ucelená legislatíva, ktorá by sa problémom zaoberala.

Rovnako ako v iných štátoch, aj na Slovensku vznikajú v dôsledku nedostatočnej aktivity štátu rôzne občianske iniciatívy, ktoré sa rôznymi prostriedkami snažia takejto nečinnosti brániť. Do popredia sa dostala iniciatíva Klíma ťa potrebuje, ktorá sa prostredníctvom petície snaží dosiahnuť, aby vláda uznala klimatickú krízu ako jednu zo svojich hlavných priorít a realizovala konkrétne kroky na jej riešenie. Petícia dosiahla veľký ohlas, kedy ju podpísalo takmer 130 000 ľudí, čo je výsledok porovnateľný s podobnými iniciatívami v zahraničí.

Petíciu prerokovalo plénum Národnej rady SR, ktorá následne vydala nezáväzné uznesenie, v ktorom opakuje záväzky z programového vyhlásenia vlády. Nedošlo k vyhláseniu stavu klimatickej núdze a požiadavky prednesené v petícii neboli naplnené. S ohľadom na reakciu štátnych orgánov bude iniciatíva pravdepodobne po vzoroch zo zahraničia svoju aktivitu ďalej stupňovať. Je teda možné, že aj na Slovensku budú súdy rozhodovať o tom, či si štát dostatočne plní svoje záväzky a prípadne určovať kroky, ktoré bude musieť pre ich naplnenie vykonať.

Žalovaná Česká republika

Iniciatíva brojaca proti nečinnosti štátu vo vzťahu ku klimatickým zmenám vznikla aj v Českej republike. Spolok Klimatická žaloba ČR má za cieľ právnou cestou primäť štát riešiť klimatickú krízu. Predpokladá, že štát má dbať na práva svojich občanov a chrániť ich, preto by mal viesť zodpovednú politiku s ohľadom na klimatické zmeny. Plány Českej republiky na znižovanie emisií skleníkových plynov a ďalší udržateľný rozvoj považuje za nedostatočné. Za spôsob, akým prinútiť štát aby konal zodpovedne voči spoločnosti, považuje práve klimatickú žalobu.

V apríli 2021 podal spolok Klimatická žaloba ČR správnu žalobu na vládu Českej republiky a jej ministerstvá. Spolok tvrdí, že Česká republika porušuje svoje právne povinnosti plynúce z právneho poriadku ČR, vrátane medzinárodných záväzkov. Podľa spolku vláda neprikladá zmene klímy vážnosť, odkladá potrebné zákony, neriadi sa vlastnými politikami a neinvestuje do čistých technológií. Preto spolok požaduje, aby súd určil, že štátne orgány zasahujú do práv občanov tým, že neprijali dostatočné opatrenia smerujúce k znižovaniu emisií a stanovil, že štátne orgány sú povinné sa takýchto zásahov zdržať.

Je teda možné, že sa v dohľadnej dobe dočkáme verdiktu súdu, ktorý zhodnotí, či Česká republika dostatočne plní svoje záväzky vo vzťahu ku klíme. V prípade, ak súd rozhodne, že štát v tomto ohľade nevyvíja dostatočné úsilie, bude zaujímavé sledovať, aké povinnosti štátnym orgánom uloží. Miera konkrétnosti uložených povinností a intenzita zásahu súdnej moci do agendy moci výkonnej sa podstatne líši aj v krajinách Európskej únie. Vzhľadom na podobný právny poriadok sa české a slovenské súdy navzájom často inšpirujú. Preto bude mať toto rozhodnutie českého súdu veľký význam aj pre Slovensko.

S ohľadom na vývoj podobných káuz pred európskymi súdmi je možné očakávať, že aj v Českej republike sa klimatická žaloba dostane až pred český najvyšší správny súd, prípadne pred ústavný súd. V očakávaní finálneho rozhodnutia o tejto žalobe máme k dispozícii viacero rozhodnutí z európskeho prostredia, ktorými sa iniciatívy brojace proti štátom často inšpirujú.

Ako o klimatických žalobách rozhodovali európske súdy?

Pre ochranu klímy bolo prelomovým rozhodnutie holandského najvyššieho súdu z roku 2019. Holandská nevládna organizácie Urgenda v roku 2015 podala žalobu na štát. Podložila ju vedeckými štúdiami, podľa ktorých štátom prezentované politiky na zmiernenie dopadov klimatickej zmeny nie sú postačujúce.

Prvoinštančný súd s týmto záverom súhlasil a vo svojom rozhodnutí uviedol, že štát má povinnosť chrániť svojich občanov pred dopadmi zmeny klímy. Aj napriek verejnej mienke, ktorá toto rozhodnutie prijala s nadšením, sa štátne orgány odvolali. Prípad sa dostal až pred holandský najvyšší súd. Ten potvrdil rozhodnutia súdov nižšej inštancie a uložil štátu veľmi konkrétnu povinnosť znížiť emisie skleníkových plynov o najmenej 25 % oproti roku 1990, a to do konca roka 2020.

Uviedol tiež, že stanovené ciele by mali byť interpretované ako minimálny štandard a štát by mal dbať na to, aby stanovené ciel plnil v najvyššej možnej miere a neuspokojil sa len s dosiahnutím nastavených cieľov.

Oproti tomu, írsky najvyšší súd v roku 2020 rozhodoval o žalobe podanej organizáciou Friends of the Irish Environment. Tá tvrdila, že „mitigačný plán“, ktorý predstavuje írsku obdobu politiky ochrany klímy a znižovania emisií hospodárstva, nenapĺňa zákonné požiadavky, pretože neupresňuje spôsoby, akými má byť tento cieľ naplnený. Prvoinštančný súd rozhodol v prospech štátu a uviedol, že plán nemusí obsahovať špecifické ciele. Najvyšší súd však neskôr konštatoval, že mitigačný plán nie je dostatočne podrobný a rozhodol, že štátne orgány ho musia prepracovať. Na rozdiel od holandského súdu však nestanovil konkrétnu mieru povinností štátnych orgánov.

Za ďalšie prelomové rozhodnutie môžeme považovať aj rozsudok parížskeho najvyššieho správneho súdu. V roku 2018 sa štyri francúzske združenia bojujúce za ochranu klímy rozhodli spojiť sily a založili iniciatívu Affaire du siècle. Táto iniciatíva podnietila petíciu s cieľom získať dostatočnú podporu pre žalobu na štát kvôli nečinnosti v boji proti klimatickým zmenám. Petícia bola úspešná, podpísalo ju viac ako 2 milióny ľudí a na jej základe iniciatíva podala žalobu k parížskemu administratívnemu súdu.

Affaire du siècle požadovala, aby súd rozhodol, že opatrenia štátnych orgánov vo vzťahu ku klíme nie sú dostatočné a uložil štátu povinnosť dodržiavať záväzky plynúce z Parížskej dohody v oblasti znižovania emisií. Organizácia tiež požadovala symbolické 1 euro ako náhradu spôsobenej ujmy. Parížsky súd rozhodol, že štát dostatočne nenapĺňa svoje záväzky a uložil štátnym orgánom povinnosť prijať prísnejšie opatrenia. Toto rozhodnutie je zaujímavé aj tým, že súd konštatoval, že nemôže uložiť vláde konkrétne povinnosti súvisiace najmä s oblasťou energetiky.

Nemecký ústavný súd a právo na čistú budúcnosť

Zatiaľ posledným významným rozhodnutím vo veci klímy je čerstvé rozhodnutie nemeckého ústavného súdu z apríla 2021. Ten na základe sťažnosti skupiny mladých ľudí rozhodol, že nemecký klimatický zákon z roku 2019 je protiústavný. Nález súdu vychádza z toho, že zákon neplánuje znižovanie emisií v dostatočnej miere pre plnenie záväzkov z Parížskej dohody.

Súd operoval s termínom tzv. uhlíkového rozpočtu. Ten vyjadruje maximálne množstvo emisií, ktoré môže byť na území štátu vypustené, aby boli naplnené záväzky plynúce z Parížskej dohody. Za súčasného stavu by Nemecko tento rozpočet prekročilo už do roku 2030, čo by podľa súdu následne viedlo k ešte prísnejším opatreniam.

Súd konštatoval, že prekročením uhlíkového rozpočtu pred rokom 2030 by došlo k porušeniu základných práv sťažovateľov, ak už k nemu nedochádza v súčasnosti. Podľa súdu legislatíva nerovnomerne rozdeľuje uhlíkový rozpočet medzi súčasnú a budúcu generáciu, v dôsledku čoho je protiústavná. Prekročenie rozpočtu by znamenalo nutnosť drastickejších opatrení, čo by malo za následok obmedzenie práv a slobôd v neakceptovateľnej miere v porovnaní so súčasnosťou.

Vo svojom náleze súd uvádza, že predpisy, ktoré umožňujú emisie CO₂, nevratne ohrozujú budúce práva a slobody, pretože každá jednotka emisií vypustená v súčasnosti znižuje šancu na dosiahnutie stanovených cieľov v budúcnosti. Ustanovenia ústavy sú teda záväzné aj pri politických procesoch, a to aj s ohľadom na budúce generácie, ktoré budú zmenami klímy zvlášť ovplyvnené. Štát musí reagovať v súlade s princípom predbežnej opatrnosti a činiť opatrenia v maximálnej možnej miere. Ústavný súd nariadil zákonodarným orgánom, aby do konca roka 2022 stanovili jasné ustanovenia upravujúce ciele znižovania emisií aj od roku 2031.

Nemecké orgány ešte na konci apríla oznámili, že čo najrýchlejšie upravia klimatický zákon v súlade s nálezom ústavného súdu. Nemecký ústavný súd ponechal štátnym orgánom mieru voľnosti v spôsobe, akým dosiahnuť záväzky plynúce z Parížskej dohody, avšak tieto budú aj napriek tomu musieť prijať sériu obmedzení, aby dosiahli súlad súčasnej legislatívny s ústavnými právami. Dôsledkom budú pravdepodobne prísnejšie opatrenia týkajúce sa emisií CO₂, teda aj prísnejšie obmedzenia relevantných odvetví priemyslu.

Čo ovplyvnia súdne rozhodnutia

V posledných rokoch sa boj o životné prostredie dostal až do súdnych siení. S veľkou pravdepodobnosťou bude klimatických žalôb pribúdať a súdy budú v rozhodnutiach hodnotiť či štáty dostatočne dodržiavajú záväzky, ku ktorým sa zaviazali, prípadne aj určovať štátnym orgánom povinnosti smerujúce k náprave. Miera intenzity uložených povinností sa však už teraz líši štát od štátu.

Bez ohľadu na to, v akom rozsahu sa ten‑ktorý konkrétny súd rozhodne zasiahnuť do agendy exekutívy, budú musieť štátne orgány prijať súbor opatrení smerujúcich k zníženiu emisií. Aby štáty dosiahli podstatné zníženie emisií, bude potrebné prísne regulovať odvetvia, ktoré ich produkujú. V zásade je možné konštatovať, že štáty budú nútené potrebné opatrenia prijímať v maximálne možnej miere a čo najskôr. V prípade, že budú svoje záväzky zanedbávať, budú musieť byť opatrenia prijaté v budúcnosti byť oveľa prísnejšie.

Súdne rozhodnutia v najväčšej miere ovplyvnia odvetvia, ktoré produkujú najviac emisií. Opatrenia zasiahnu najmä priemysel, v zásade sa však dotknú aj bežných občanov. Štáty, ktoré sú už teraz aktívne v znižovaní emisií, sa sústredia najmä na dopravu a energetiku a obmedzovanie používania fosílnych palív v týchto odvetviach. V energetike je kladený najväčší dôraz na využívanie obnoviteľných zdrojov energie a v doprave na využívanie alternatívnych palív. Forma opatrení však nie je jednotná. V niektorých štátoch prevažujú reštriktívne opatrenia, v iných opatrenia vo forme rôznych zvýhodnení.

Pokiaľ bude snaha štátov smerujúca k znižovaniu emisií nedostatočná, je pravdepodobné, že sa jej občania budú domáhať pred súdmi a tie budú štátom ukladať viac či menej prísne povinnosti. Otázkou však ostáva, či štáty budú rozhodnutia súdov rešpektovať, prípadne ako bude možné splnenie povinností vymáhať. To je už ale ďalšia téma na osobitný článok.