Vláda na svojom zasadnutí 10. januára 2024 schválila návrh zákona, ktorým sa má opätovne meniť stavebná legislatíva. Meniť sa má všetko. Nielen súčasný stavebný zákon, ale aj nové stavebné predpisy (zákon o výstavbe a zákon o územnom plánovaní), ktoré mali byť účinné od 1.4.2024 a nahradiť aktuálny stavebný zákon.
Ako to teda bude vyzerať od 1. apríla
2024? Prinášame 10 najdôležitejších vecí, ktoré by ste mali vedieť.
Aktuálne platný stavebný zákon č.
50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku má zostať
účinný ďalší rok, do 1.4.2025. Samozrejme, vláda ho mení
a musí ho prispôsobiť novým stavebným zákonom (zákonu o výstavbe
a zákonu o územnom plánovaní), ktoré ho majú v budúcnosti
kompletne nahradiť.
Nový zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe
mal komplexne nahradiť proces povoľovania stavieb podľa aktuálne zákona od
1.4.2024. Nestane sa tak. Povoľovanie stavieb bude naďalej prebiehať podľa
aktuálneho stavebného zákona (s príslušnými zmenami). Nový zákon
o výstavbe má byť účinný až od 1.4.2025.
Od 1.4.2024 má byť účinná
veľká časť nového zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní. Podľa
tohto zákona sa bude postupovať pri tvorbe územného plánu či pri vyhlasovaní
stavebnej uzávery. Zákon o územnom plánovaní teda bude účinný spolu
s aktuálnym stavebným zákonom.
Nový zákon o výstavbe
nerátal s vydávaním územných rozhodnutí. Stavba mala byť povolená
v konaní o stavebnom zámere, v ktorom by sa preskúmaval aj súlad
stavby s územným plánom. Výsledkom by bolo jedno rozhodnutie
o stavebnom zámere. Od 1.4.2024 budeme stavby naďalej povoľovať v doteraz
známom režime územného konania, stavebného konania a prípadne aj
kolaudačného konania.
Najväčšou novinkou novej
stavebnej legislatívy malo byť používanie informačného systému URBION. Malo ísť
o elektronický systém (platformu), v ktorom sa mali povoľovať stavby
a meniť územné plány. Do zákona o územnom plánovaní (§ 40 ods. 14) sa
zavádza, že do 1.4.2025 sa informačný systém nebude používať na povoľovanie
podľa zákona o výstavbe. Ten bude totiž stále neúčinný.
Podľa návrhu zákona sa však
informačný systém môže použiť na účely konaní a postupov
podľa stavebného zákona. Ustanovenie je formulované ako možnosť, nie ako
povinnosť. Navyše, nie je zrejmé v akom rozsahu sa informačný systém pre
účely povoľovania výstavby použije. Tiež sa uvádza, že informačný systém možno
použiť aj na účely zákona o územnom plánovaní. Rovnako nie je
špecifikované v akom rozsahu a na aké situácie. Predpokladám preto,
že táto úprava bude musieť prejsť konkretizáciou. Napokon podotýkame, že Úrad
pre územné plánovanie a výstavbu SR ráta so spustením základnej verzie
URBIONU 1.4.2024.
V súčasnom stavebnom zákone
sa vypúšťa celá úprava tvorby územného plánu. Proces tvorby územného plánu
a územnoplánovacej dokumentácie sa bude od 1.4.2024 riadiť novou úpravou
zo zákona o územnom plánovaní.
Zo stavebného zákona sa vypúšťa aj
úprava vyhlásenia stavebnej uzávery. So zmenami má byť doplnená do zákona
o územnom plánovaní (§ 30).
Rozhodnutím o chránenej
časti krajiny sa zakazovali alebo obmedzovali určité činnosti z dôvodov ochrany
verejného záujmu a určovali sa podmienky ochrany, najmä ktoré činnosti v území
nemožno vykonávať a ktoré činnosti možno vykonávať (§ 39c stavebného zákona).
Tento typ rozhodnutia vláda úplne vypúšťa a nezavádza ho ani do zákona
o územnom plánovaní. Ako dôvod uvádza, že ide o zastaralý inštitút.
To uvádza aj pri rušení stavebnej uzávery, avšak do zákona o územnom
plánovaní ju na rozdiel od chránenej časti krajiny prenáša.
Do súčasného stavebného zákona sa
zavádza nový režim vysporiadania sa s „čiernymi stavbami“. (nový § 140d
stavebného zákona). Do veľkej miery táto úprava kopíruje režim upravený v zákone
o výstavbe, ktorý ale nebude účinný.
Do stavebného zákona pribudne definícia
súboru stavieb a hlavnej stavby. Súbor stavieb je viac stavebných objektov
tvoriacich funkčný celok. Hlavnou stavbou súboru stavieb je stavebný objekt,
ktorého funkcia určuje hlavný účel stavby. Súčasťou samostatne stojacej stavby
sú súvisiace podzemné priestory, nadzemné konštrukcie, prípojky a technické,
technologické a prevádzkové vybavenie, bez ktorých by stavba nebola kompletná a
spôsobilá prevádzky (§ 43 ods. 2 stavebného zákona)
Novinkou je úprava, podľa ktorej
žiadosť o vydanie záväzného stanoviska podáva do 31.3.2025 stavebník (§
40b a § 40c zákona o územnom plánovaní). Zákon presne predpisuje, čo má
takáto žiadosť obsahovať, čo má byť jej prílohou a tiež aj to, aké náležitosti
má mať záväzné stanovisko. Právne pri náležitostiach záväzného stanoviska možno
povedať, že sa zavádza požiadavka na jeho riadne odôvodnenie a typy záväzných
podmienok, ktoré sa v záväznom stanovisku môžu uviesť. V praxi sa
často stáva, že záväzné stanoviská obsahujú podmienky, ktoré nemajú oporu
v zákone a sú svojvoľné.
Celý návrh zákona schválený na
vláde spolu s dôvodovou správou (číslo
materiálu UV-1204/2024) môžete nájsť tu.
Vyštudoval právo na Univerzite Komenského v Bratislave a jeho srdcovkou je správne právo. Špecializuje sa na stavebnú a environmentálnu reguláciu, spory a verejné obstarávanie. Šimon tiež radí organizáciám a iniciatívam podporujúcim udržateľnú výstavbu a energetickú hospodárnosť stavebných projektov. Rád sa venuje aj práci pro bono, teda bezplatnej právnej pomoci v prospech neziskových organizácií v oblasti udržateľnej výstavby a ochrany ľudských práv. Je spolutvorcom našich pravidelných mesačných noviniek v oblasti stavebníctva a envirolegislatívy.
Zaujímajú vás aktuality zo sveta stavebníctva a nehnuteľností? S nami budete vždy v obraze. Prihláste sa na odber Monitoringu legislatívy stavebníctva a životného prostredia.