Téma výstavby a pripojenia nového obnoviteľného zdroja
energie (OZE) sa v súčasnosti skloňuje v energetických kruhoch stále
častejšie. A bodaj by aj nie. Regionálne distribučné spoločnosti totižto
od roku 2013 zastávali zhodný názor, že v sústave jednoducho nie je
kapacita na pripájanie žiadnych nových zdrojov. A to ani
do miestnych distribučných sústav (MDS). Postaviť na Slovensku
obnoviteľný zdroj energie s vyšším výkonom ako 10 kW tak bolo od roku
2013 takmer nemožná úloha. Ak sa to aj náhodou nejakému šťastlivcovi podarilo, išlo
skôr o výnimku z pravidla.
Teraz však má byť všetko inak. Doba „stop-stavu“ je na konci
a výrobcom opäť svitá na lepšie časy. Poďme ale pekne po poriadku.
Dlho očakávaná (a nesmierne žiadaná) zmena nastala už v roku
2019, kedy vstúpila do účinnosti veľká novela zákona o podpore OZE.
Okrem iných významných zmien priniesla aj čiastočné prelomenie stop stavu.
Touto novelou sme sa zaoberali už v našom článku „Legislatívna „smršť“ prináša zásadné zmeny a nové príležitosti v slovenskej energetike“.
O prelomenie stop stavu sa novela snažila hneď niekoľkými
spôsobmi.
V prvom rade stanovila, že Ministerstvo hospodárstva SR
(Ministerstvo) každoročne do 30. júna zverejňuje na svojom webovom
sídle inštalovaný výkon nových zariadení na výrobu elektriny z OZE
a KVET (kombinovaná výroba elektriny a tepla), podporovaných
doplatkom, ktoré je možné pripojiť do sústavy.
V druhom rade sa do zákona o podpore dostal nový
druh podpory – príplatok. Poskytovaný má byť zariadeniam s celkovým
inštalovaným výkonom od 10 kW do 50 MW. Je určený ako rozdiel medzi
ponúknutou cenou elektriny a cenou vykupovanej elektriny, ktorú vypočítava
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Vyplácať sa má po dobu 15
rokov.
Aj napriek týmto snahám sa však v praxi vyskytli prekážky,
kvôli ktorým bolo pripojenie nových zdrojov stále neľahkou úlohou.
Ako sme uviedli, prvou príležitosťou bola možnosť pripojenia nových
zdrojov na doplatok, a to podľa dostupných kapacít
na pripojenie, zverejňovaných na ročnej báze Ministerstvom.
Aj napriek tomu, že Ministerstvo nezaháľalo a od roku
2019 (vrátane kapacity na rok 2021) „umožnilo“ pripojiť v rámci
celého Slovenska celkovo 39 MW zariadení OZE a 21 MW zariadení KVET,
možnosti pripájania boli stále limitované. Podpora doplatkom je totižto
poskytovaná za veľmi obmedzených podmienok a pre relatívne malé
výkony. Z OZE napríklad dostanete doplatok len na zariadenie
využívajúce vodnú energiu, geotermálnu energiu, bioplyn, skládkový plyn alebo
plyn z čističiek odpadových vôd, pričom celkový inštalovaný výkon tohto
zdroja nesmie presiahnuť 500 kW. Zdroje KVET zase dostanú doplatok len, ak majú
celkový inštalovaný výkon do 1 MW, minimálne 60 % vyrobeného tepla využívajú na dodávku tepla do systému centrálneho zásobovania teplom a dosahujú najmenej 10% úsporu primárnej energie.
Zároveň, keďže Ministerstvo stanovuje dostupnú kapacitu pre troch
prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav, tí sa netajili názorom, že
nové zdroje na doplatok bolo možné pripájať iba do regionálnych
distribučných sústav. Pripojenie zdrojov s doplatkom do MDS tak bolo prinajmenšom
problematické. Venovali sme sa tomu bližšie aj v našom článku „QUO
VADIS LOKÁLNY ZDROJ?“.
Čo sa týka príplatku, ten stále čaká na prvého výrobcu. Dôvod
je jednoduchý – získať právo na podporu príplatkom je možné iba
na základe úspechu vo výberovom konaní, tzv. aukciách. Tieto aukcie má
organizovať Ministerstvo.
Začiatkom roka 2020 Ministerstvo takúto aukciu aj skutočne
iniciovalo. Vo februári 2020 zverejnilo na svojej stránke výzvu
na predkladanie ponúk do aukcie, v ktorej plánovalo „rozdeliť“
30 MW inštalovaného výkonu. Aukcia bola vyhlásená pre nasledovné nové zdroje:
Jediným kritériom úspechu v aukcii mala byť ponúknutá cena,
pričom výzva stanovila maximálnu ponúknutú cenu vo výške:
Prvotné nadšenie budúcich výrobcov však rýchlo prešlo, keďže
Ministerstvo ani nie 2 mesiace od vyhlásenia aukcie pristúpilo k jej
zrušeniu. Dôvodom mala byť epidemiologická situácia, spojená so šírením
ochorenia COVID-19.
Najprv sa avizovalo neskoršie „znovu vyhlásenie“ aukcie, avšak
neskôr Ministerstvo vyhlásilo, že aukcia bude realizovaná až po tom, ako sa
vyrieši otázka historického dlhu distribučných spoločností, ktorý mal vzniknúť
pri vyplácaní podpory výrobcom elektriny.
Zatiaľ je okolo aukcií ticho. Diskusia sa aktuálne vedie najmä
ohľadom veľkolepého zrušenia stop-stavu, ktorý roky brzdil rozvoj výroby
zelenej elektriny na Slovensku.
Dňa 6. apríla 2021 zverejnil prevádzkovateľ prenosovej sústavy, Slovenská
elektrizačná prenosová sústava, a. s. (SEPS) informáciu, že 5. apríla 2021
uviedla v spolupráci s prevádzkovateľom prenosovej sústavy v Maďarsku do
komerčnej prevádzky nové vedenia 2x400 kV Veľký Ďur – Gabčíkovo – Gönyű a 1x400
kV Rimavská Sobota – Sajóivánka na slovensko-maďarskom cezhraničnom profile.
Týmto krokom malo prísť k odstráneniu úzkeho miesta v
prenosovej sústave SR z pohľadu priepustnosti sústavy, čo umožnilo opätovné
pripájanie nových elektroenergetických zariadení na výrobu elektriny do
elektrizačnej sústavy SR, ako aj zvyšovanie inštalovaného výkonu existujúcich
zdrojov pripojených do elektrizačnej sústavy SR.
Zjednodušene
povedané - došlo k oficiálnemu uvoľneniu stop stavu.
SEPS
v tejto súvislosti zverejnila aj Usmernenie, ktoré dáva bližšie informácie
o voľných kapacitách v elektrizačnej sústave SR. Tento dokument si môžete
pozrieť TU.
Podľa
informácii uvedených v Usmernení, voľný inštalovaný výkon z pohľadu
priepustnosti sústavy je stanovený za celú elektrizačnú sústavu SR vo výške 1837
MW. Z tejto celkovej kapacity je špeciálne pre fotovoltické elektrárne
(FVE) a veterné elektrárne (VTE) vyčlenený voľný inštalovaný výkon vo
výške 407 MW.
V tejto súvislosti je dôležité podotknúť, že tieto voľné
kapacity nezohľadňujú prípadnú podporu pre nové zdroje poskytovanú na základe
Zákona o podpore OZE a KVET. Výrobca, ktorý má záujem o výstavbu
nového zdroja, na ktorý by dostal aj podporu (napr. doplatkom), musí postupovať
v rámci platnej legislatívy a limitov stanovených Ministerstvom. Ak
však záujem o poskytnutie podpory nemá, výstavbe jeho nového zdroja by už
nemalo (teoreticky aj prakticky) nič brániť.
Je tak možno predpokladať, že v dohľadnej dobe sa mnohým
výrobcom opätovne podarí nejaký ten obnoviteľný zdroj nielen postaviť,
a tentoraz dokonca už aj pripojiť. Preto sme pre vás zhrnuli tie
najdôležitejšie míľniky, ktoré žiadneho budúceho výrobcu „zelenej“ energie neminú.
Akými procesmi však musí investor prejsť, aby zariadenie
na výrobu energie z OZE uviedol do komerčnej prevádzky? Začneme
rovno doslova „od podlahy“, a to oblasťou stavebníctva. V prvom
rade je totižto potrebné vyriešiť otázku, kde bude obnoviteľný zdroj
umiestnený.
Ak si chce výrobca postaviť zdroj na pozemku (teda nie napr.
na streche budovy), je z hľadiska celého procesu dôležité umiestnenie
na správnom pozemku. Z právneho hľadiska totižto nie je možné takúto
stavbu postaviť na akomkoľvek pozemku, ale iba na takom,
na ktorom to je povolené právnymi predpismi.
Pri výbere správneho pozemku je potrebné skúmať dve roviny – rovinu
charakteru územia podľa územného plánu obce, v ktorej má zdroj stáť,
a rovinu druhu pozemku, na ktorom sa má stavať.
Územný plán obce rieši priestorové usporiadanie a funkčné
využívanie daného územia. Zjednodušene povedané, ide o akúsi „mapu“,
v ktorej je určené, kde sa čo môže postaviť.
Z hľadiska územného plánu obce je umiestnenie obnoviteľného
zdroja energie možné len na územiach, ktoré sú v územnom pláne
príslušnej obce určené z hľadiska funkčného územia pre výrobu, teda
na výrobných územiach. Ak však výrobca už pozemok kúpený alebo prenajatý
má, a tento nie je evidovaný v danom územnom pláne obce ako výrobné
územie, nie je ešte potrebné zúfať. Stále existuje možnosť pristúpiť
k zmene územného plánu danej obce. Ide však o pomerne zložitý proces.
Navyše, nie každé územie môže byť jednoducho „zmenené“ na výrobné územie,
ale musí spĺňať stanovené podmienky. Táto zmena musí byť navyše schválená
orgánom, ktorý schválil pôvodný územný plán.
Druhú rovinu tvorí správny výber charakteru pôdy daného pozemku.
Stavebný zákon totižto jednoznačne určuje, že stavbu možno realizovať len
na stavebnom pozemku. Stavebným pozemkom je územie určené územným plánom
obce, územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie
a pozemok zastavaný stavbou. Kataster nehnuteľností však označenie
„stavebný pozemok“ nepozná. Stavebné pozemky sú v katastri nehnuteľností
vedené ako „zastavaná plocha a nádvorie“, prípadne ako „ostatná plocha“.
Podľa katastra nehnuteľností si tak môžete jednoducho pozrieť, ktorý pozemok je
vhodný na zástavbu.
V tejto súvislosti je dôležité uviesť, že umiestniť
obnoviteľný zdroj je možné aj na poľnohospodárskom alebo lesnom pozemku.
Tieto pozemky sú v katastri nehnuteľností vedené ako „orná pôda“,
„chmeľnice“, „vinice“, „ovocné sady“, „záhrady“, „trvalé trávne porasty“, či
„lesné pozemky“. Aby sa však na takomto pozemku mohlo stavať, je potrebné
jeho vyňatie z poľnohospodárskeho alebo lesného pôdneho fondu. Vyňatie
predstavuje z právneho hľadiska zmenu druhu pozemku. Vyňatím pozemku sa
v katastri nehnuteľností zmení druh pozemku z napr. „orná pôda“
na „ostatná plocha“.
Z časového hľadiska môže byť vyňatie buď trvalé, alebo iba
dočasné. Poľnohospodársky pozemok je možno dočasne vyňať na obdobie 10
rokov, pričom pre solárne elektrárne umožňuje zákon predĺženie o maximálne
ďalších 10 rokov. Lesné pozemky je možno dočasne vyňať maximálne na 20
rokov. Dočasné alebo trvalé vyňatie poľnohospodárskej a lesnej pôdy
zároveň podlieha povinnosti platenia jednorazového odvodu štátu. Výška odvodu
závisí od toho, či sa pôda odníma dočasne alebo natrvalo a tiež sa
posudzuje bonita odnímanej pôdy. Čím bonitnejšia pôda sa odníma, tým viac si
výrobca priplatí. Pri lesných pozemkoch sa výška odvodu odvíja aj
od lokality (napr. pre určité okresy ako Senec, Šaľa, Galanta, Komárno sa
základná výška odvodu zvyšuje až o 50 %).
Po uplynutí doby dočasného vyňatia pôdy je výrobca povinný
pozemok rekultivačnými opatreniami uviesť do pôvodného stavu pred jeho
vyňatím.
V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na to, že cieľom
štátu je obmedziť výstavbu FVE na poľnohospodárskych pozemkoch.
O tomto trende svedčí aj spomínaná aukcia Ministerstva, ktorá vo výzve
uviedla, že príplatok bude poskytnutý na FVE s celkovým inštalovaným
výkonom od 100 kW do 2 MW nachádzajúce sa na pozemku, ktorý ku
dňu vyhlásenia výberového konania nie je poľnohospodárskym druhom pozemku – t.
j. nie je evidovaný v katastri nehnuteľností ako „orná pôda“,
„chmeľnice“, „vinice“, „ovocné sady“, „záhrady“ a „trvalé trávne porasty“.
Tento pozemok tak musel byť z poľnohospodárskeho pôdneho fondu vyňatý už
pri vyhlásení aukcie. Je možné očakávať, že túto podmienku stanoví aj nová
aukcia. Ideálne teda je, aby si budúci výrobca elektriny zo solárnej energie
„zabezpečil“ vhodný pozemok už pred vyhlásením ďalšej aukcie.
Ak si výrobca elektriny otázky spojené s umiestnením pozemku
vyriešil, je možné pristúpiť k samotným povoľovacím procesom. V tomto
prípade je tak potrebné prejsť územným konaním, ktorého výsledkom je územné
rozhodnutie o umiestnení stavby. Následne stavebník postupuje do stavebného konania, ktorého výsledkom je vydanie stavebného povolenia. Celý proces je
zavŕšený vydaním kolaudačného rozhodnutia v kolaudačnom konaní.
Upozorňujeme aj na možnosť výrobcov umiestniť si FVE nielen
na pozemku, ale inštalovať ho na strešnej konštrukcii budovy alebo
na jej obvodovom plášti. Aj v tomto prípade je potrebné absolvovať
vyššie uvedený povoľovací proces. V prípade, ak však bude zdroj
slúžiť primárne na výrobu elektriny pre dodávku do distribučnej
sústavy (zdroj bude mať vývod aj do distribučnej sústavy), tak tu už
vzniká nová prevádzka výrobného charakteru. V tomto prípade je pred
inštaláciou potrebné pristúpiť k zmene v užívaní stavby, keďže nová
prevádzka mení a rozširuje účel užívania stavby oproti účelu, na ktorý
bola pôvodná stavba povolená a následne skolaudovaná.
Druhou dôležitou oblasťou, ktorou musí budúci výrobca prejsť, je
oblasť posudzovania vplyvov na životné prostredie (Environmental impactassessment – EIA). Pre niektoré projekty môže predstavovať náročnú, či dokonca
nezdolateľnú prekážku. Ide totižto o komplexný, zložitý a zdĺhavý
proces s často absolútne neistým výsledkom.
Smerodajným právnym predpisom je tu zákon o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie. Budúceho výrobcu bude zaujímať najmä
príloha č. 8 tohto zákona, v ktorej je stanovené, aké činnosti podliehajú
posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. V prípade, ak ním
zamýšľaná činnosť v prílohe č. 8 nie je, posúdenie vplyvov na životné
prostredie nemusí jeho zdroj vôbec absolvovať.
Pre niektoré činnosti sa musí EIA vykonať automaticky. Ide
napríklad o FVE s inštalovaným výkonom od 50 MW, vodné
elektrárne od 0,1 MW a všetky veterné elektrárne bez ohľadu
na veľkosť inštalovaného výkonu. Pri týchto zdrojoch sa predpokladá, že
vplyv ich činnosti na životné prostredie je natoľko závažný, že vykonanie
EIA je nevyhnutné hneď od začiatku. Celé konanie začína vypracovaním
zámeru a končí vydaním záverečného stanoviska. V priemere je potrebné
sa pripraviť na 1 – 2 roky dlhé konanie.
Pre niektoré iné špecifické činnosti však EIA nemusí byť
automatická. Je možné, že činnosť bude potrebné posúdiť iba v samostatnom
konaní odlišnom od EIA. Ide o zisťovacie konanie, alebo tzv.
screening. Cieľom zisťovacieho konania je posúdiť, či pre danú činnosť je
potrebné vykonať EIA, alebo nie. Ide teda buď o akýsi „medzistupienok“
k EIA, alebo o uzavretie, že vykonanie EIA nie je nutné. Príloha č. 8
zákona presne vymedzuje, ktoré činnosti je potrebné v takomto zisťovacom
konaní posúdiť. Nájdete tu napríklad FVE s inštalovaným výkonom od 5
MW do 50 MW, alebo vodné elektrárne do 0,1 MW. FVE
s inštalovaným výkonom do 5 MW sa však tieto procesy netýkajú.
Kľúčovým dokumentom z oblasti energetickej legislatívy, ktorý
musí budúceho výrobcu zaujímať, je osvedčenie na výstavbu zariadenia.
Ide o dokument upravený v zákone o energetike, ktorý
potvrdzuje, že nové zariadenie na výrobu elektriny bude v súlade
s energetickou politikou SR a spĺňa požadované kritériá.
O vydanie osvedčenia je potrebné písomne požiadať Ministerstvo
hospodárstva SR, pričom ak je takýto zámer v súlade s energetickou
politikou, Ministerstvo ho vydá do 60 – 90 dní.
V tejto súvislosti je dôležité uviesť, že žiadosť výrobcu musí
okrem základných údajov, ako sú identifikačné údaje a investičný zámer,
obsahovať aj stanovisko prevádzkovateľa distribučnej sústavy, do ktorej
bude zariadenie pripojené. Potrebné je aj stanovisko prevádzkovateľa prenosovej
sústavy a ak bude mať zdroj celkový inštalovaný výkon nad 1 MW, výrobca
musí mať aj stanovisko ÚRSO. Zároveň pre zariadenia KVET platí, že pri vydávaní
osvedčenia sa postupuje aj podľa zákona o tepelnej energetike.
Aj v tomto prípade však zákon špecifikuje zdroje, pri ktorých
nie je výstavba zariadenia podmienená vydaním osvedčenia. Ide o FVE
s celkovým inštalovaným výkonom do 500 kW vrátane a, ak je využívaný
iný energetický zdroj, ako je slnečná energia, tak do 1 MW vrátane.
Platnosť vydaného osvedčenia je 3 roky, pričom výrobca má povinnosť
raz ročne informovať Ministerstvo o postupe výstavby zdroja.
Okrem vyššie uvedených procesov sa budúci výrobcovia nevyhnú aj
množstvu iných „papierovačiek“ a byrokracii. Toto v sebe zahŕňa
nielen riešenie otázok financovania projektu, či potreby uzatvorenia príslušnej
zmluvnej dokumentácie, ale aj finálnych krokov, ako získanie povolenia
na podnikanie v energetike, vydanie cenového rozhodnutia, vykonanie
funkčnej skúšky a iné nevyhnutné kroky. V tomto prípade je potrebné riadiť
sa aj prevádzkovými poriadkami a inými záväznými dokumentami jednotlivých
prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav, ktoré tieto postupy pomerne
detailne popisujú.
Bez ohľadu na všetky tieto procesy je ale na konci dňa
nevyhnutné pripojenie postaveného zdroja do distribučnej sústavy. Právne
prepisy stanovujú, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy pripojí zdroj
do sústavy v prípade, ak spĺňa technické a obchodné podmienky
pripojenia prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Doteraz bol práve toto moment
celého procesu, v ktorom vedeli výrobcovia len ťažko uspieť. Veríme však,
že táto prekážka by mala byť nateraz odstránená.
Zostáva už iba dúfať, že v prípade výstavby a pripájania
nových zdrojov svitá na nové, lepšie časy.
Nezabúdajme totižto, že do roku 2030 sa Slovensko zaviazalo
dosiahnuť podiel obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej spotrebe
energie vo výške 19,2 % (v roku 2018 sme
boli na 11,89 %). Uvedené ciele sa nedajú dosiahnuť inak, ako obnovením rozsiahlej výstavby nových zariadení na výrobu
elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.