Minulý rok sme pri príležitosti Svetového dňa za právo
vedieť publikovali návod, ako správne napísať infožiadosť. Tento článok si
môžete prečítať tu.
Avšak ani dobre napísaná infožiadosť nie je vždy stopercentnou zárukou, že vám povinná
osoba požadovanú informáciu sprístupní, a že tak urobí včas. V praxi
sa môžete stretnúť aj s tým, že povinná osoba je pasívna, a teda v zákonnej
lehote ani nesprístupní informáciu a ani nevydá zamietavé rozhodnutie. V tomto
článku si povieme, ako sa môžete proti takejto nečinnosti povinnej osoby účinne
brániť.
Než prejdeme k podstate problému, je vhodné si
zopakovať, kedy a ako má povinná osoba (pre zjednodušenie jej ďalej budeme
hovoriť aj len „úrad“) v súlade so zákonom vybaviť vašu infožiadosť. Zákon
č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) (ďalej len „Zákon
o slobode informácií“) upravuje lehoty na vybavenie žiadosti
v ustanovení § 17.
Na vybavenie infožiadosti má úrad základnú lehotu o dĺžke
ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia
jej nedostatkov. Platí pritom, že infožiadosti by sa mali vybavovať bez
zbytočného odkladu. Ak sa informácia sprístupňuje nevidiacej osobe slepeckým
(Braillovým) písmom, úrad môže infožiadosť vybaviť v základnej 15-dňovej
lehote.
Povinná osoba si môže základnú lehotu na vybavenie
infožiadosti predĺžiť, a to najviac o ďalších osem
pracovných dní (v prípade sprístupňovania informácie nevidiacej osobe
slepeckým písmom najviac o ďalších 15 dní). Urobiť tak môže len zo
závažných dôvodov vymenovaných v § 17 ods. 2 Zákona o slobode informácii. Úrad
musí o predĺžení lehoty žiadateľa informovať bezodkladne, najneskôr pred
uplynutím základnej lehoty. V oznámení musí tiež uviesť dôvody, ktoré ho k
predĺženiu lehoty viedli.
Zákon o slobode informácii teda ukladá povinnej osobe povinnosť
vybaviť infožiadosť maximálne do 16 (8 + 8) pracovných dní, resp.
v prípade nevidiacich osôb do 30 (15 + 15) pracovných dní.
Zákon o slobode informácií
rozoznáva niekoľko možností, ako vybaviť infožiadosť.
Úrad môže vyhovieť
infožiadosti v plnom rozsahu. Vtedy požadované informácie
v zákonnej lehote a zákonným spôsobom sprístupní žiadateľovi
a urobí rozhodnutie zápisom v spise. V takomto prípade sa
vám osobitné rozhodnutie nedoručuje.
V opačnom prípade môže úrad nevyhovieť infožiadosti
v celom rozsahu alebo sčasti. Vtedy o tom vydá povinná osoba v zákonom
stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie o (čiastočnom)
nesprístupnení požadovanej informácie by malo byť náležite odôvodnené, tak aby
sa žiadateľ mohol zoznámiť s dôvodmi nevyhovenia infožiadosti,
a prípadne aby ich aj mohol napadnúť riadnym opravným prostriedkom či
žalobou na súde.
Rozhodnutie o (čiastočnom) nevyhovení infožiadosti povinná osoba nevydá len v prípade, ak bola žiadosť odložená (t. j. keď
žiadateľa vyzvala na doplnenie neúplnej žiadosti a žiadateľ tak stanovenej
lehote neurobil). Ak ide o povinnú osobu podľa § 2 ods. 3 Zákona
o slobode informácií (napríklad právnická osoba založená štátom alebo
obcou), uplatní sa pri nevyhovení špeciálny postup podľa § 18 ods. 4 Zákona
o slobode informácií, kedy táto osoba musí podať podnet na vydanie
rozhodnutia svojmu zriaďovateľovi, ktorý sám vydá rozhodnutie.
V ideálnom prípade by teda povinná osoba mala buď informácie
sprístupniť, alebo by mala v zákonnej lehote vydať rozhodnutie o
(čiastočnom) nevyhovení infožiadosti a toto rozhodnutie doručiť
žiadateľovi.
Čo sa však stane, ak neurobí ani
jedno, ani druhé? Zákon o slobode informácii počíta aj s touto
možnosťou, kedy v § 18 ods. 3 uvádza, že:
„Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti
neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila,
predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu.
Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia
lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).“
V tomto ustanovení zákon hovorí o tzv. fiktívnom
rozhodnutí. Aj keď teda povinná osoba fakticky žiadne rozhodnutie nevydá
(je nečinná), v rovine právnej sa predpokladá, že vydala zamietavé rozhodnutie.
Hoci sa na prvý pohľad môže zdať fiktívne rozhodnutie nezmyselné,
má však svoje opodstatnenie. Fiktívne rozhodnutie totiž umožňuje, aby sa žiadateľ
proti nečinnosti povinnej osoby účinne bránil opravným prostriedkom.
Keďže fiktívne rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie, už svojou
povahou je nepreskúmateľné, pretože sa z neho žiadateľ nemôže dozvedieť
dôvody, pre ktoré jeho žiadosti nebolo vyhovené (viď napr. rozsudky Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 Sži 3/2011 zo dňa 3.5.2011 a 6 Sži 1/2010 zo dňa
16.6.2010). Takéto rozhodnutie je nezákonné a malo by byť zrušené.
Opravným prostriedkom je odvolanie alebo rozklad. O
tom, kedy sa použije odvolanie a kedy rozklad, si povieme ďalej. Pre
zjednodušenie budeme v ďalšom texte hovoriť len o odvolaní, avšak to čo
platí pre odvolanie, platí aj pre rozklad.
Obsahové a ani formálne náležitosti odvolania nie sú
v Zákone o slobode informácií upravené, a preto sa musíme riadiť
právnou úpravou v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“).
Keďže odvolanie proti fiktívnemu
rozhodnutiu má povahu podania, podľa ust. § 19 ods. 2 Správneho poriadku
z neho musí byť zrejmé:
Ak odvolanie tieto náležitosti neobsahuje, povinná osoba by
vám mala pomôcť s odstránením nedostatkov, prípadne vás vyzve, aby ste ich
v určenej lehote odstránili.
Pokiaľ ide o formálne náležitosti, odvolanie
môžete podať písomne (v listinnej podobe alebo elektronicky), alebo ústne do
zápisnice. Pokiaľ si zvolíte elektronickú cestu a elektronické podanie
nepodpíšete kvalifikovaným elektronickým podpisom (ďalej len „KEP“), do
troch pracovných dní ho musíte doplniť v listinnej podobe, elektronicky
s KEPom, alebo ústne do zápisnice.
Podľa ust. § 19 ods. 1 Zákona o slobode informácií sa
odvolanie podáva povinnej osobe, ktorá mala rozhodnutie vydať, ktorá ho
následne sama predloží odvolaciemu orgánu.
Zákon však nie je jednoznačný v tom, v akej lehote sa tak má stať a pripúšťa viacero možných výkladov. Prikláňame sa k názoru, podľa ktorého má žiadateľ na podanie odvolania lehotu 3 mesiacov, a to z dôvodu, že fiktívne rozhodnutie neobsahuje poučenie o odvolaní. Z dôvodu opatrnosti však odporúčame, aby ste odvolanie podali v kratšej, 15-dňovej lehote, ktorá vyplýva z ust. § 19 ods. 1 Zákona o slobode informácií. Keďže sa podľa zákona fiktívne rozhodnutie považuje za doručené až tretím dňom po dni, kedy malo byť o infožiadosti rozhodnuté, 15-dňová odvolacia lehota sa začne počítať až od tohto dňa.
Príklad: Infožiadosť ste zaslali úradu elektronicky dňa 11.8.2021. Úrad má o nej rozhodnúť najneskôr do 8 pracovných dní, teda do 23.8.2021. Pokiaľ v tejto lehote nebude na infožiadosť nijakým spôsobom reagovať, bude sa predpokladať, že úrad vydal fiktívne zamietavé rozhodnutie. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti, t. j. 26.8.2021. Odvolanie musíte podať do 15 dní, t.j. do 10.9.2021.
O odvolaní rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá
mala rozhodnúť vo veci. Ak takejto osoby niet, pri určení odvolacieho orgánu sa
použije § 58 ods. 2 a 3 Správneho poriadku. Ak ide o rozhodnutie obecného
úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor).
Osobitným prípadom sú odvolania proti rozhodnutiu ústredného
orgánu štátnej správy, ktorým je napríklad ministerstvo (kompletný zoznam
ústredný orgánov štátnej správy nájdete tu). Proti
takémuto rozhodnutiu možno podať práve vyššie spomínaný rozklad, o
ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe návrhu ním
ustanovenej osobitnej komisie. V prípade fiktívneho rozhodnutia
ministerstva teda bude o rozklade rozhodovať sám minister.
Pre úplnosť dodávame, že nie je vylúčené, aby po podaní
odvolania povinná osoba infožiadosti v plnom rozsahu vyhovela miesto
toho, aby odvolanie postúpila odvolaciemu orgánu. Takémuto postupu hovoríme autoremedúra.
Pokiaľ nedôjde k náprave nezákonnosti autoremedúrou,
povinná osoba postúpi odvolanie odvolaciemu orgánu, a to do 30 dní od
doručenia odvolania. Odvolací orgán má následne 15 dní od doručenia
odvolania povinnou osobou na to, aby o odvolaní rozhodol.
Keďže fiktívne rozhodnutie je samo o sebe nezákonné,
podľa nášho názoru by ho odvolací orgán nikdy nemal potvrdiť, ale mal by ho vždy
zrušiť. Pokiaľ má požadovanú informáciu k dispozícii a táto
informácia môže byť sprístupnená, je prípustné, aby ju žiadateľovi sprístupnil
sám a ak nie, odvolací orgán by mal vec vrátiť povinnej osobe na
ďalšie konanie.
V ďalšom konaní by sa už povinná osoba mala zaoberať
tým, či vám informáciu sprístupní alebo nie, a to v lehotách, ktoré
sme popísali na začiatku článku. Pre úplnosť je nutné dodať, že ani po zrušení fiktívneho
rozhodnutia nie je vždy isté, že bude vašej infožiadosti vyhovené, no aj proti
zamietavému rozhodnutiu sa môžete ďalej brániť, pokiaľ ho považujete za
nezákonné.
Pri príprave odvolania voči fiktívnemu rozhodnutiu sa môžete napríklad inšpirovať aj pripraveným vzorom. Veríme, že aj vďaka tomuto článku vám bude požadovaná informácia sprístupnená.