Ako sa brániť, keď úrad nereaguje na vašu infožiadosť?

Minulý rok sme pri príležitosti Svetového dňa za právo vedieť publikovali návod, ako správne napísať infožiadosť. Tento článok si môžete prečítať tu. Avšak ani dobre napísaná infožiadosť nie je vždy stopercentnou zárukou, že vám povinná osoba požadovanú informáciu sprístupní, a že tak urobí včas. V praxi sa môžete stretnúť aj s tým, že povinná osoba je pasívna, a teda v zákonnej lehote ani nesprístupní informáciu a ani nevydá zamietavé rozhodnutie. V tomto článku si povieme, ako sa môžete proti takejto nečinnosti povinnej osoby účinne brániť.

V akej lehote má povinná osoba vybaviť infožiadosť?

Než prejdeme k podstate problému, je vhodné si zopakovať, kedy a ako má povinná osoba (pre zjednodušenie jej ďalej budeme hovoriť aj len „úrad“) v súlade so zákonom vybaviť vašu infožiadosť. Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) (ďalej len „Zákon o slobode informácií“) upravuje lehoty na vybavenie žiadosti v ustanovení § 17.

Na vybavenie infožiadosti má úrad základnú lehotu o dĺžke ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia jej nedostatkov. Platí pritom, že infožiadosti by sa mali vybavovať bez zbytočného odkladu. Ak sa informácia sprístupňuje nevidiacej osobe slepeckým (Braillovým) písmom, úrad môže infožiadosť vybaviť v základnej 15-dňovej lehote.

Povinná osoba si môže základnú lehotu na vybavenie infožiadosti predĺžiť, a to najviac o ďalších osem pracovných dní (v prípade sprístupňovania informácie nevidiacej osobe slepeckým písmom najviac o ďalších 15 dní). Urobiť tak môže len zo závažných dôvodov vymenovaných v § 17 ods. 2 Zákona o slobode informácii. Úrad musí o predĺžení lehoty žiadateľa informovať bezodkladne, najneskôr pred uplynutím základnej lehoty. V oznámení musí tiež uviesť dôvody, ktoré ho k predĺženiu lehoty viedli.

Zákon o slobode informácii teda ukladá povinnej osobe povinnosť vybaviť infožiadosť maximálne do 16 (8 + 8) pracovných dní, resp. v prípade nevidiacich osôb do 30 (15 + 15) pracovných dní.

Možnosti, ako môže povinná osoba vybaviť infožiadosť

Zákon o slobode informácií rozoznáva niekoľko možností, ako vybaviť infožiadosť.

Úrad môže vyhovieť infožiadosti v plnom rozsahu. Vtedy požadované informácie v zákonnej lehote a zákonným spôsobom sprístupní žiadateľovi a urobí rozhodnutie zápisom v spise. V takomto prípade sa vám osobitné rozhodnutie nedoručuje.

V opačnom prípade môže úrad nevyhovieť infožiadosti v celom rozsahu alebo sčasti. Vtedy o tom vydá povinná osoba v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie o (čiastočnom) nesprístupnení požadovanej informácie by malo byť náležite odôvodnené, tak aby sa žiadateľ mohol zoznámiť s dôvodmi nevyhovenia infožiadosti, a prípadne aby ich aj mohol napadnúť riadnym opravným prostriedkom či žalobou na súde.

Rozhodnutie o (čiastočnom) nevyhovení infožiadosti povinná osoba nevydá len v prípade, ak bola žiadosť odložená (t. j. keď žiadateľa vyzvala na doplnenie neúplnej žiadosti a žiadateľ tak stanovenej lehote neurobil). Ak ide o povinnú osobu podľa § 2 ods. 3 Zákona o slobode informácií (napríklad právnická osoba založená štátom alebo obcou), uplatní sa pri nevyhovení špeciálny postup podľa § 18 ods. 4 Zákona o slobode informácií, kedy táto osoba musí podať podnet na vydanie rozhodnutia svojmu zriaďovateľovi, ktorý sám vydá rozhodnutie.

Fiktívne zamietavé rozhodnutie

V ideálnom prípade by teda povinná osoba mala buď informácie sprístupniť, alebo by mala v zákonnej lehote vydať rozhodnutie o (čiastočnom) nevyhovení infožiadosti a toto rozhodnutie doručiť žiadateľovi.

Čo sa však stane, ak neurobí ani jedno, ani druhé? Zákon o slobode informácii počíta aj s touto možnosťou, kedy v  § 18 ods. 3 uvádza, že:

„Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).“

V tomto ustanovení zákon hovorí o tzv. fiktívnom rozhodnutí. Aj keď teda povinná osoba fakticky žiadne rozhodnutie nevydá (je nečinná), v rovine právnej sa predpokladá, že vydala zamietavé rozhodnutie. 

Ako sa proti fiktívnemu rozhodnutiu brániť?

Hoci sa na prvý pohľad môže zdať fiktívne rozhodnutie nezmyselné, má však svoje opodstatnenie. Fiktívne rozhodnutie totiž umožňuje, aby sa žiadateľ proti nečinnosti povinnej osoby účinne bránil opravným prostriedkom.

Keďže fiktívne rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie, už svojou povahou je nepreskúmateľné, pretože sa z neho žiadateľ nemôže dozvedieť dôvody, pre ktoré jeho žiadosti nebolo vyhovené (viď napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sži 3/2011 zo dňa 3.5.2011 a 6 Sži 1/2010 zo dňa 16.6.2010). Takéto rozhodnutie je nezákonné a malo by byť zrušené.

Čo má obsahovať odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu?

Opravným prostriedkom je odvolanie alebo rozklad. O tom, kedy sa použije odvolanie a kedy rozklad, si povieme ďalej. Pre zjednodušenie budeme v ďalšom texte hovoriť len o odvolaní, avšak to čo platí pre odvolanie, platí aj pre rozklad.

Obsahové a ani formálne náležitosti odvolania nie sú v Zákone o slobode informácií upravené, a preto sa musíme riadiť právnou úpravou v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“).

Keďže odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu má povahu podania, podľa ust. § 19 ods. 2 Správneho poriadku z neho musí byť zrejmé:

• kto ho podáva – malo by teda obsahovať údaje žiadateľa (meno, priezvisko, adresa) a nemali by ste zabudnúť ani na vlastnoručný podpis;
• akej veci sa týka – v odvolaní odporúčame uviesť, akú informáciu ste požadovali sprístupniť, od ktorej povinnej osoby ste ju požadovali, ako aj to, že povinná osoba na infožiadosť v zákonnej lehote vôbec nereagovala;
• čo navrhuje – môžete navrhnúť, aby odvolací orgán fiktívne rozhodnutie „zrušil a informáciu sprístupnil alebo aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil povinnej osobe na ďalšie konanie“. Je však nutné dodať, že odvolací orgán nie je vaším návrhom viazaný a rozhoduje podľa vlastného uváženia.

Ak odvolanie tieto náležitosti neobsahuje, povinná osoba by vám mala pomôcť s odstránením nedostatkov, prípadne vás vyzve, aby ste ich v určenej lehote odstránili.

Ako podať odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu

Pokiaľ ide o formálne náležitosti, odvolanie môžete podať písomne (v listinnej podobe alebo elektronicky), alebo ústne do zápisnice. Pokiaľ si zvolíte elektronickú cestu a elektronické podanie nepodpíšete kvalifikovaným elektronickým podpisom (ďalej len „KEP“), do troch pracovných dní ho musíte doplniť v listinnej podobe, elektronicky s KEPom, alebo ústne do zápisnice.

Podľa ust. § 19 ods. 1 Zákona o slobode informácií sa odvolanie podáva povinnej osobe, ktorá mala rozhodnutie vydať, ktorá ho následne sama predloží odvolaciemu orgánu.

Zákon však nie je jednoznačný v tom, v akej lehote sa tak má stať a pripúšťa viacero možných výkladov. Prikláňame sa k názoru, podľa ktorého má žiadateľ na podanie odvolania lehotu 3 mesiacov, a to z dôvodu, že fiktívne rozhodnutie neobsahuje poučenie o odvolaní. Z dôvodu opatrnosti však odporúčame, aby ste odvolanie podali v kratšej, 15-dňovej lehote, ktorá vyplýva z ust. § 19 ods. 1 Zákona o slobode informácií. Keďže sa podľa zákona fiktívne rozhodnutie považuje za doručené až tretím dňom po dni, kedy malo byť o infožiadosti rozhodnuté, 15-dňová odvolacia lehota sa začne počítať až od tohto dňa.

Príklad: Infožiadosť ste zaslali úradu elektronicky dňa 11.8.2021. Úrad má o nej rozhodnúť najneskôr do 8 pracovných dní, teda do 23.8.2021. Pokiaľ v tejto lehote nebude na infožiadosť nijakým spôsobom reagovať, bude sa predpokladať, že úrad vydal fiktívne zamietavé rozhodnutie. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti, t. j. 26.8.2021. Odvolanie musíte podať do 15 dní, t.j. do 10.9.2021.

Kto, kedy a ako rozhodne o podanom odvolaní

O odvolaní rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá mala rozhodnúť vo veci. Ak takejto osoby niet, pri určení odvolacieho orgánu sa použije § 58 ods. 2 a 3 Správneho poriadku. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor).

Osobitným prípadom sú odvolania proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy, ktorým je napríklad ministerstvo (kompletný zoznam ústredný orgánov štátnej správy nájdete tu). Proti takémuto rozhodnutiu možno podať práve vyššie spomínaný rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. V prípade fiktívneho rozhodnutia ministerstva teda bude o rozklade rozhodovať sám minister.

Pre úplnosť dodávame, že nie je vylúčené, aby po podaní odvolania povinná osoba infožiadosti v plnom rozsahu vyhovela miesto toho, aby odvolanie postúpila odvolaciemu orgánu. Takémuto postupu hovoríme autoremedúra.

Pokiaľ nedôjde k náprave nezákonnosti autoremedúrou, povinná osoba postúpi odvolanie odvolaciemu orgánu, a to do 30 dní od doručenia odvolania. Odvolací orgán má následne 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou na to, aby o odvolaní rozhodol.

Keďže fiktívne rozhodnutie je samo o sebe nezákonné, podľa nášho názoru by ho odvolací orgán nikdy nemal potvrdiť, ale mal by ho vždy zrušiť. Pokiaľ má požadovanú informáciu k dispozícii a táto informácia môže byť sprístupnená, je prípustné, aby ju žiadateľovi sprístupnil sám a ak nie, odvolací orgán by mal vec vrátiť povinnej osobe na ďalšie konanie.

Záver

V ďalšom konaní by sa už povinná osoba mala zaoberať tým, či vám informáciu sprístupní alebo nie, a to v lehotách, ktoré sme popísali na začiatku článku. Pre úplnosť je nutné dodať, že ani po zrušení fiktívneho rozhodnutia nie je vždy isté, že bude vašej infožiadosti vyhovené, no aj proti zamietavému rozhodnutiu sa môžete ďalej brániť, pokiaľ ho považujete za nezákonné.

Pri príprave odvolania voči fiktívnemu rozhodnutiu sa môžete napríklad inšpirovať aj pripraveným vzorom. Veríme, že aj vďaka tomuto článku vám bude požadovaná informácia sprístupnená.

VZOR  SI  MÔŽETE  STIAHNÚŤ  TU