Pozornosť zákonodarcov a aj širokej verejnosti sa
čoraz väčšmi obracia na možnosti odpojenia sa od centrálneho zásobovania teplom
(CZT). Cesta k vlastnému zdroju tepla však nie je taká jednoduchá, ako sa
na prvý pohľad zdá. V tomto procese zohráva dôležité postavenie dvojica
záväzných stanovísk od obce a dodávateľa tepla.
Odpojenie sa od súčasného dodávateľa tepla a vybudovanie
novej domovej kotolne nie je len vecou súkromného záujmu obyvateľov
individuálnych bytových domov. Ukončenie odberu tepla a výstavba nového
zdroja zasahuje aj do oprávnených záujmov zvyšných odberateľov tepla, pretože
prípadný nevhodný zásah do sústavy tepelných zariadení CZT môže ohroziť uspokojovanie
jednej z ich základných životných potrieb. Okrem spoľahlivosti
a bezpečnosti existujúcich dodávok tepla je tiež vecou verejného záujmu aj
to, akým spôsobom zapadá nový zdroj tepla do koncepcie rozvoja obce, ktorý si
obec vypracovala pre oblasť tepelnej energetiky.
Tieto a ďalšie dôvody stoja za tým, prečo výstavba
vlastného zdroja tepla nepodlieha len odobreniu od stavebného úradu, ale prečo
sa podľa Zákona o tepelnej energetike pri povoľovacích procesoch prihliada
aj na stanovisko od obce a od dodávateľa tepla na vymedzenom území.
Výstavbu sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným
tepelným výkonom od 100 kW vrátane do 10 MW možno podľa ust. § 12
ods. 8 Zákona o tepelnej energetike uskutočniť len na základe záväzného
stanoviska obce o súlade pripravovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou
rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky.
Pokiaľ má výkon plánovaného zdroja tepla presahovať 10 MW, potrebné
bude aj osvedčenie o súlade pripravovanej výstavby sústavy tepelných
zariadení alebo jej časti s Energetickou politikou Slovenskej republiky, ktoré
vydáva ministerstvo hospodárstva. Naopak, pokiaľ má mať plánovaný zdroj tepla
celkový inštalovaný výkon menší ako 100 kW, záujemcovia o výstavbu nebudú
potrebovať záväzné stanovisko podľa Zákona o tepelnej energetike ani od jedného
z týchto subjektov.
Záväzné stanovisko obce má posúdiť, či je výstavba plánovanej
domovej kotolne v súlade s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej
energetiky.
Koncepcia rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky je
strategický dokument, ktorý musí vydať každá obec nad 2 500 obyvateľov, ak
na jej území pôsobí dodávateľ alebo odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo
dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi. Obec ho musí aktualizovať aspoň
raz za päť rokov.
Úlohou spracovania koncepcie rozvoja obce v oblasti
tepelnej energetiky je podľa metodického
usmernenia ministerstva hospodárstva „vytvorenie podmienok pre systémový
rozvoj sústav tepelných zariadení na území obce s cieľom zabezpečiť
spoľahlivosť a bezpečnosť dodávky tepla, hospodárnosť pri výrobe, rozvode a
spotrebe tepla na princípe trvale udržateľného rozvoja, s dôrazom na ochranu životného
prostredia a v súlade so zámermi energetickej politiky Slovenskej republiky
a záväznými legislatívnymi predpismi v oblasti energetiky“.
Každá koncepcia rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky má tri časti: (i) analýzu súčasného stavu, (ii) návrh sústav tepelných zariadení a budúceho zásobovania teplom územia obce a (iii) a závery a doporučenia pre rozvoj tepelnej energetiky na území obce. Mnoho obcí má tú svoju zverejnenú na webe. Ak obec má koncepciu vypracovanú, ale nezverejnila ju, môžete požiadať o jej sprístupnenie napr. pomocou našej vzorovej infožiadosti.
Obr. 1: Snímka z koncepcie rozvoja tepelného
hospodárstva mesta Bratislava. Dostupné tu.
Záväzné stanovisko obce o súlade pripravovanej výstavby s koncepciou vypracováva podľa dôvodovej správy obec, na území ktorej sa má výstavba domovej kotolne uskutočniť. Obec v ňom vyhodnocuje:
potrebu nových zdrojov tepla a rozvodov tepla na území, ktoré má byť zásobované teplom z výstavby sústavy tepelných zariadení, na ktorú sa žiada vydať záväzné stanovisko,
Obec
kladné záväzné stanovisko nevydá, ak sa výstavbou domovej kotolne zníži odber
tepla z existujúceho účinného CZT a ak sa zhorší vplyv na životné
prostredie, zhorší hospodárnosť účinného CZT alebo ak sa zvýšia náklady za
teplo koncovým odberateľom alebo konečným spotrebiteľom, ktorým sa teplo z CZT dodáva.
Obr. 2: Snímka zo záväzného stanoviska mestskej
časti Bratislava-Nové Mesto. Dostupné tu.
Konanie o vydanie záväzného stanoviska obce sa
zahajuje na žiadosť, ktorá musí mať náležitosti podľa § 13 ods. 1 Zákona
o tepelnej energetike. Účastníkom konania je okrem žiadateľa tiež súčasný
dodávateľ tepla na vymedzenom území.
O vydaní stanoviska by mala obec rozhodnúť do 30 dní od
doručenia žiadosti. V záväznom stanovisku uvedie okrem (i)
identifikačných údajov žiadateľa tiež (ii) sústavu tepelných zariadení,
na ktoré sa osvedčenie vydáva, jej celkový inštalovaný výkon, ako aj podmienky
jej hospodárnosti a energetickej účinnosti a požiadavky na prevádzku sústavy
tepelných zariadení z hľadiska životného prostredia, (iii) miesto
prevádzkovania sústavy tepelných zariadení a jej vymedzené územie na
zásobovanie teplom, (iv) dobu platnosti záväzného stanoviska.
Kladné záväzné stanovisko obce nie je
náhradou za územné rozhodnutie, za stavebné povolenie a ani za ohlásenie
stavby. Záujemca o výstavbu domovej kotolne preto musí podstúpiť
i príslušné povoľovacie procesy podľa predpisov o stavebnom konaní.
Pri výstavbe domovej kotolne na vymedzenom území je podľa
ust. § 12 ods. 10 Zákona o tepelnej energetike dodávateľ v konaní podľa
Stavebného zákona dotknutým orgánom, ktorého stanovisko je záväzné. Dodávateľ
tepla má súčasne postavenie účastníka konania podľa Stavebného zákona, ak sa
povoľuje výstavba sústavy tepelných zariadení alebo jej časti na vymedzenom
území dodávateľa zo zdroja tepla v CZT.
Záväzné stanovisko dodávateľa tepla vypracováva
dodávateľ na vymedzenom území. V záväznom stanovisku je oprávnený
uplatňovať požiadavky len v rozsahu svojej pôsobnosti a je povinný
v ňom vždy uviesť náležitosti podľa § 140b ods. 2 Stavebného zákona. Na
vydanie záväzného stanoviska má dodávateľ presne 30 dní.
Keďže ide o záväzné stanovisko dotknutého orgánu podľa
ust. 140b Stavebného zákona, stavebný úrad stavebné povolenie nevydá, ak sa
dodávateľ k zámeru vybudovať domovú kotolňu nevyjadrí kladne. Zamietavé stanovisko
dodávateľa tepla teda môže výstavbe nového zdroja tepla zabrániť.
Už dlhodobo sa (nie len v odbornej verejnosti) vedie
diskusia, či je správne, aby dodávateľ tepla „spolurozhodoval“ prostredníctvom
záväzného stanoviska o možnosti výstavby de facto svojho konkurenta
- vlastnej domovej kotolne.
V médiách sa pre tento, z pohľadu niektorých,
nerovný vzťah medzi odberateľom a dodávateľom tepla dokonca zaužíval pojem
„teplárenské nevoľníctvo“. Dôvodom
je obava, že pri vydávaní záväzného stanoviska bude súčasný dodávateľ
zohľadňovať predovšetkým svoj súkromný záujem na zachovaní aktuálneho počtu
odberateľov tepla, a preto žiadneho svojho odberateľa tepla zo svojho
systému CZT nikdy neuvoľní.
Súladom tohto „teplárenského nevoľníctva“ s ústavným
poriadkom sa už dvakrát zaoberal aj Ústavný súd. Najprv skúmal jeho možný
rozpor s ústavne chráneným právom vlastniť majetok (v tomto prípade domovú
kotolňu) a nedávno podrobil prieskumu
i jeho možný rozpor s právom na podnikanie. V oboch nálezoch Ústavný
súd dospel k záveru, že preskúmavaná právna úprava nie je protiústavná.
Ako totiž uvádza Ústavný súd, „Súčasný dodávateľ v pozícii dotknutého orgánu v správnom konaní týkajúcom sa výstavby sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území, ktorého stanovisko k ukončeniu odberu tepla odberateľom tepla je pre stavebný úrad záväzné, je pri výkone pôsobnosti dotknutého orgánu povinný sledovať výhradne len verejný záujem, a to v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom (§ 140b ods. 2 stavebného zákona).“
Čomu by sa teda mal dodávateľ vo svojom záväznom stanovisku
venovať? Ústavný súd tvrdí, že predmetom posudzovania dodávateľa by malo byť zabezpečenie
bezpečnosti prevádzky tepelnej infraštruktúry a primerané zabezpečenie
dodávky tepla na danom území. To však, samozrejme, nebráni dodávateľovi,
aby svoje súkromné záujmy neuplatňoval ako účastník konania – v tejto
časti však nie sú pre stavebný úrad jeho názory záväzné.
Pokiaľ by existovalo podozrenie, že dodávateľ tepla vo
svojom zamietavom záväznom stanovisku prekročil oblasť svojej pôsobnosti a posudzuje
aj iné otázky než bezpečnosť a stabilitu dodávky tepla, je možné sa proti takémuto
záväznému stanovisku brániť.
Možnosť preskúmania záväzného stanoviska dodávateľa tepla
dáva do pozornosti aj Ústavný súd. Na základe podaných námietok, prípadne
odvolania podľa ust. § 140b ods. 5 a 6 Zákona o tepelnej energetike totiž
môže záväzné stanovisko dodávateľa tepla preskúmať aj jeho nadriadený orgán,
ktorým je v tomto prípade ministerstvo hospodárstva. To môže
záväzné stanovisko potvrdiť, ale ho aj zmeniť.
Oprávnenia dodávateľa tepla v procese umiestnenia
a výstavby domovej kotolne sú v súčasnosti predmetom novelizačných
snáh poslancov národnej rady SR, o ktorých sme vás informovali už v našom
aprílovom monitoringu. Priebeh
legislatívneho procesu budeme aj naďalej sledovať a o prípadných
zmenách právnej úprave vám dáme včas vedieť.
Veríme, že vám tento článok pomohol sa lepšie zorientovať
v problematike záväzných stanovísk podľa Zákona o tepelnej
energetike. Pokiaľ by ste pri povoľovacích procesoch potrebovali našu pomoc,
neváhajte sa na nás s týmto problémom obrátiť.