Kauza Čentéš sa môže opakovať aj v energetike.

Zákon o regulácii odsúdil vládu a prezidenta na vzájomnú spoluprácu pri hľadaní vhodného kandidáta na nového predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Príbeh kandidáta na generálneho prokurátora, Jozefa Čentéša, ukazuje, že prezident Slovenskej republiky môže zohrávať kľúčovú úlohu.

Kauza Čentéš

Jednou z najväčších politických káuz tohto desaťročia je bezpochyby spor bývalého prezidenta, Ivana Gašparoviča a kandidáta na generálneho prokurátora, Jozefa Čentéša. Národná rada síce Jozefa Čentéša schválila a navrhla na túto pozíciu, prezident však s jeho menovaním nesúhlasil. Pozícia jedného z najvplyvnejších ľudí v štáte tak ostala dlhý čas neobsadená.

Jozef Čentéš sa medzičasom obrátil na ústavný súd. Kým však ústavný súd rozhodoval, či výhrady prezidenta sú, alebo nie sú relevantné, politická situácia sa zmenila a moc v krajine prevzala nová vláda. Do čela prokuratúry zasadol novozvolený kandidát, Jaromír Čižnár, ktorý je vo svojej funkcii až dodnes.

Je zrejmé, že prezident v tejto kauze zohral kľúčovú rolu. Môže ju v najbližších dňoch zohrať aj energetike?

Odsúdení na spoluprácu

Medzi postavením generálneho prokurátora a predsedu ÚRSO je možné nájsť viacero podobností. Obaja stoja na čele vplyvného štátneho orgánu, ktorý výrazne zasahuje do diania na Slovensku. A čo je dôležité, obaja sú kreovaní spolupôsobením dvoch orgánov. V prípade generálneho prokurátora sú nimi parlament a prezident. V prípade predsedu ÚRSO koná vláda a prezident.

Podľa zákona o regulácii predsedu ÚRSO menuje prezident na návrh vlády. Má však prezident reálnu právomoc zasiahnuť do nominácie vlády? Môže mať proces obsadzovania predsedu ÚRSO podobný priebeh, ako tomu bolo pri obsadzovaní funkcie generálneho prokurátora?

Súčasná politická situácia v energetika bezpochyby vyžaduje veľmi citlivý prístup. Vláda, ako aj prezident preto majú dostatok dôvodov na opatrnosť.

Kandidáta na predsedu ÚRSO vyberá a navrhuje vláda. Prezident však má povinnosť tento návrh posúdiť. Ústava mu jasne ukladá, aby svojím rozhodovaním zabezpečil riadny chod štátnych orgánov, a tento cieľ nemôže byť naplnený len pasívnym sledovaním politického diania a výkonom reprezentatívnych povinností. Právomoc odmietnuť nevhodného kandidáta priznáva prezidentovi aj rozhodovacia činnosť ústavného súdu.

Podľa nášho názoru, zákon o regulácii de facto odsudzuje vládu a prezidenta na vzájomnú spoluprácu. Oba orgány musia dospieť k zhode, že určitá osoba je vhodným kandidátom na funkciu predsedu ÚRSO.

Kto je vhodný kandidát?

Odpoveď na túto otázku nám dáva nález pléna ústavného súdu v už spomínanej kauze Čentéš.

Ústavný súd vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že prezident môže nevymenovať navrhnutého kandidáta len z dôvodu, že „nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie“, alebo z dôvodu existencie „závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu“.

Zákonné predpoklady na funkciu predsedu

Podľa § 5 ods. 6 zákona o regulácii môže byť za predsedu úradu menovaná len osoba, ktorá:

• má technické, ekonomické alebo právnické vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej desať rokov praxe v sieťových odvetviach alebo v cenotvorbe alebo v tvorbe koncepcií v energetike, z toho päť rokov v riadiacej funkcii, alebo technické, ekonomické alebo právnické vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa a najmenej sedem rokov praxe v sieťových odvetviach, v cenotvorbe alebo v tvorbe koncepcií v energetike, z toho päť rokov v riadiacej funkcii;
  
• je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu;
  
• nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin.

Posudzovanie splnenia posledných dvoch podmienok je pomerne jednoduché. Určitý priestor na diskusiu však vzniká pri prvom bode. Posúdenie požadovanej dĺžky praxe, alebo posúdenie otázky, či ide o riadiacu funkciu, prípadne preskúmavanie toho, či náplň práce kandidáta spadá do praxe v sieťových odvetviach, v cenotvorbe alebo v tvorbe koncepcií v energetike, môže spôsobovať dišputy.

Už na základe týchto zákonných požiadaviek, môže mať prezident dôvod pre odmietnutie konkrétneho kandidáta.

Požiadavky ústavného súdu

Podľa rozhodnutia ústavného súdu má prezident právo odmietnuť vymenovať takého kandidáta na predsedu ÚRSO, pri ktorom existujú závažné skutočnosti, ktoré:

• spochybňujú jeho schopnosť vykonávať funkciu predsedu spôsobom, ktorý neznižuje vážnosť tejto funkcie resp. ÚRSO alebo
• spochybňujú jeho schopnosť vykonávať funkciu predsedu spôsobom, ktorý nie je v rozpore s poslaním ÚRSO, a zároveň
• by mohli narušiť riadny chod ÚRSO.

Istotne uznáte, že pod tieto dôvody môže šikovná právnik zahrnúť všetko možné. Rozhodnutie ústavného súdu tak pomerne výrazným spôsobom rozširuje priestor prezidenta republiky pre jeho voľnú úvahu.

Ústavný súd v rozhodnutí bližšie nešpecifikuje čo presne treba rozumieť pod „znížením vážnosti funkcie“. Je legitímne sa pýtať, či pod tento dôvod možno zahrnúť napr. zapletenie do nejakej politickej kauzy, prepojenie s niektorými skupinami alebo kompromitujúce informácie zo súkromia. Vybrať nového kandidáta bez kontroverzie nemusí byť vôbec ľahké. A to aj vzhľadom na notoricky známe konštatovanie, že na Slovensku každý každého pozná, resp. každý s každým už obchodoval.

V zmysle rozhodnutia ústavného súdu by pri žiadnom kandidátovi na predsedu ÚRSO nemali existovať dôvodné pochybnosti o tom, že svoju funkciu bude vykonávať v súlade s poslaním úradu.

Zo zákona o regulácii možno odvodiť, že poslaním úradu je, aby ako nestranný a nezávislý orgán zabezpečil transparentným a nediskriminačným spôsobom dostupnosť tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných činností za primerané ceny a v určenej kvalite.

Podmienku nestrannosti a nezávislosti v tejto súvislosti vnímame ako kľúčovú. Možno mať dôvodné pochybnosti o nestrannosti a nezávislosti človeka, ktorý bol najprv členom vlády a teraz má vzdorovať jej prípadným tlakom? Podobne je možné sa pýtať aj v prípade osoby, ktorá kandidovala za určitú politickú stranu vo voľbách, alebo politickú stranu finančne alebo inak podporovala. Nezávislosť a nestrannosť môže byť kameňom úrazu aj pre človeka, ktorý je výrazne prepojený s niektorým z veľkých hráčov v energetike, ktorého by mal následne po vymenovaní spravodlivo regulovať.

Nebude to vôbec ľahké

Výber nového predsedu ÚRSO sa neudeje len pod taktovkou vlády. Ak sa prezident rozhodne zasiahnuť do tohto procesu, judikatúra ústavného súdu mu dáva pomerne širokú mieru realizácie. Bude len na zvážení vlády, či v prípade konfliktu s hlavou štátu bude trvať na svojom kandidátovi, alebo bude hľadať osobu, ktorá bude prijateľná pre obe strany.

Samozrejme, ak prezidentom odmietnutý kandidát nebude s jeho rozhodnutím súhlasiť, môže sa obrátiť na ústavný súd. Tu je však vhodné opäť spomenúť príbeh Jozefa Čentéša. V jeho prípade síce ústavný súd konštatoval závažné pochybenia zo strany prezidenta, výsledkom celej kauzy však nebolo jeho menovanie do tejto funkcie. Tá už totiž bola medzičasom obsadená. Jozefovi Čentéšovi bolo ako satisfakcia priznané odškodné vo výške 60 000 EUR. Jeho veľká časť mala byť nakoniec použitá na dobročinné účely.

Posúdenie, ako by prípadný konflikt medzi vládou a prezidentom v energetike mohol skončiť necháme na Vás. A možno to nakoniec dopadne úplne inak. Každopádne, dokedy vláda a prezident nedospejú k dohode, na čele ÚRSO bude stáť súčasný pán podpredseda.