Koniec rozhodcovským doložkám v bilaterálnych investičných zmluvách?

Rozhodcovská doložka je vo svojej podstate zmluva v zmluve. Slovensko uzavrelo medzinárodnú investičnú zmluvu s Holandskom, ktorá rozhodcovskú doložku obsahovala. Európsky súdny dvor však pred nedávnom rozhodol, že takáto doložka je v rozpore s právom Európskej únie. O čo ide a aký dopad to bude mať na zahraničných investorov?

Čo je to medzinárodná investičná arbitráž?

Medzinárodná investičná arbitráž predstavuje spôsob riešenia sporov medzi zahraničnými investormi a hostiteľskými štátmi, ktorí sa v prípade sporu môžu obrátiť na nezávislých a kvalifikovaných rozhodcov, ktorí budú o takomto  spore rozhodovať. To umožňuje zahraničným investorom, aby sa vyhli národnej jurisdikcii, ktorá by mohla byť z ich pohľadu vnímaná ako ľahšie ovplyvniteľná alebo menej nezávislá, v rámci rozhodovania sporu.

Medzinárodná arbitráž je teda odlišná od klasickej obchodnej arbitráže. Zatiaľ čo arbitráž vychádza zo slobodnej vôle dotknutých zmluvných strán, v prípade bilaterálnych investičných zmlúv ide o dohodu medzi členskými štátmi, ktoré súhlasili s vyňatím predmetných investičných sporov z právomoci svojich vlastných súdov.  Táto dohoda sa však netýka len samotných členských štátov, ale aj zahraničných investorov z týchto členských štátov.

Ako došlo k sporu medzi Slovenskom a Achmeou?

Achmea (predtým Eureko) je holandská spoločnosť, ktorá v roku 2006 zriadila na Slovensku zdravotnú poisťovňu Union s cieľom poskytovať súkromné zdravotné poistenie na slovenskom trhu.

Z pohľadu spoločnosti Achmea však veci na slovenskom trhu nešli úplne podľa plánu. Prijatím zákona č. 530/2007 Z. z., Slovensko zakázalo rozdeľovanie zisku z podnikania v oblasti súkromného zdravotného poistenia. Spoločnosť Achmea  sa týmto zákonom cítila byť poškodená a preto iniciovala arbitrážne konanie proti Slovensku, v ktorom žiadala nahradiť škodu vo výške 22 miliónov eur, ktorá jej údajne prijatím zákona vznikla.

Ako prebiehal samotný spor?

O spore medzi spoločnosťou Achemea a Slovenskou republikou následne rozhodoval na základe článku 8 BIT medzinárodný arbitrážny tribunál so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom.

Pre Slovensko skončil tento spor neúspechom. Arbitrážny tribunál uložil Slovensku povinnosť nahradiť spoločnosti Achmea škodu vo výške 22 miliónov eur a trovy konania v sume 3 milióny eur.

Slovensko vzápätí podalo na Vyššom krajinskom súde vo Frankfurte návrh na zrušenie arbitrážneho rozsudku. Slovensko však opätovne neuspelo, a tak sa konanie na základe odvolania dostalo až pred Nemecký Najvyšší spolkový súd.

V  konaní vedenom na nemeckom najvyššom súde (BGH)  bolo v rámci rozhodnutia o spore potrebné obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie a rozlúsknuť odpoveď na nasledovnú otázku:

Môže medzinárodný arbitrážny tribunál v medzinárodnom investičnom arbitrážnom spore Achmea vs. Slovenská republika vykonávať svoju právomoc na základe rozhodcovskej doložky?

K akému rozhodnutiu dospel Súdny dvor?

Rozhodcovská doložka rieši otázku, na akom súde sa bude rozhodovať spor. V tomto prípade šlo o krajiny EÚ. Súdny dvor rozhodol, že arbitrážny tribunál takúto  právomoc  na rozhodovanie v spore  medzi dvoma štátmi EÚ nemal, pretože arbitrážny tribunál nemá povinnosť postupovať podľa práva EÚ. Z tohto dôvodu Súdny dvor dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v investičnej zmluve má nepriaznivý vplyv na autonómiu práva EÚ a je preto nezlučiteľná s právom EÚ.

Čo toto rozhodnutie Súdneho dvora pre zahraničných investorov znamená?

Rozhodnutie Súdneho dvora bude mať nepochybne veľký dopad na množstvo investorov, pretože ovplyvní okolo 200 existujúcich bilaterálnych zmlúv o podpore a ochrane investícií dohodnutých medzi členskými štátmi EÚ. Súdny dvor prakticky rozhodol o tom, že rozhodcovské doložky uvedené v týchto bilaterálnych zmluvách sú nepoužiteľné.

Pre investorov z členských štátov EÚ to znamená, že sa už nebudú môcť odvolávať na rozhodcovskú doložku v takýchto investičných zmluvách a na jej základe iniciovať arbitráž voči členskému štátu EÚ. V takomto prípade by totiž členskému štátu stačilo iba poukázať na neplatnú rozhodcovskú doložku a týmto namietať nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na rozhodovanie v spore.

Predmetnú situáciu budeme aj naďalej sledovať. Uvidíme akým spôsobom sa členské štáty vysporiadajú podobnými rozhodcovskými doložkami v ich bilaterálnych investičných zmluvách akou bola spomínaná doložka medzi Holandskom a Slovenskou republikou.

Viac o rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie sa môžete dočítať tu.