Energetika na Slovensku prechádza veľkými zmenami. V októbri 2018 parlament prijal rozsiahlu novelu, ktorou došlo k zásadnej zmene zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie. Zmenám sa nevyhol ani zákon o energetike a zákon o regulácii. Môžeme smelo povedať, že ide o najväčšiu legislatívnu zmenu v tejto oblasti za posledných 10 rokov. Novela nadobudla účinnosť 1. januára 2019, niektoré ustanovenia nadobudnú účinnosť 1. januára 2020.
Novela mení hráčov
na energetickom trhu. Podpora výkupom elektriny po novom nebude
zabezpečovaná prevádzkovateľom distribučnej sústavy, resp. ním povereným
subjektom. Od 1. januára 2020 ju bude zabezpečovať nový povinný výkupca
elektriny. Toho v najbližších mesiacoch vyberie Ministerstvo hospodárstva
buď formou aukcie, alebo ho priamo určí. Podotýkame, že všetky existujúce
zmluvy o dodávke elektriny na krytie strát zo zákona zaniknú 1.
januára 2020. Dovtedy sú výrobcovia povinní uzavrieť nové zmluvy s povinným
výkupcom. Na uzavretie novej zmluvy však zákon stanovuje iba 15 dní
od predloženia jej návrhu zo strany povinného výkupcu.
Podporu doplatkom a príplatkom bude od 1. januára 2020 poskytovať nový centrálny zúčtovateľ podpory, ktorým bude spoločnosť OKTE. Všetky doterajšie zmluvy o doplatku zo zákona zaniknú 1. januára 2020. Dovtedy sú výrobcovia povinní uzavrieť novú zmluvu so spoločnosťou OKTE.
Na Slovensku
máme v súčasnosti postavených stovky zariadení na výrobu elektriny
z obnoviteľných zdrojov energie. Či už ide o vodné elektrárne,
bioplynové stanice, fotovoltické elektrárne alebo iné zdroje. Tie poberajú
na výrobu zelenej elektriny podporu formou doplatku.
Novela garantuje zachovanie podmienok podpory
pre všetky zariadenia, ktoré boli uvedené do prevádzky pred jej
účinnosťou, teda pred 1. januárom 2019. Ak teda výrobca splnil podmienky
a starý zákon mu garantuje právo na podpory, môže s ňou rátať aj
naďalej.
Treba si však
dávať pozor na množstvo nových povinností, ktoré so sebou novela prináša.
Ich nedodržanie môže mať vážne dôsledky. A tieto nové povinnosti sa vzťahujú
nielen na nových výrobcov.
Jednou z najdiskutovanejších
noviniek sú výberové konania na nové zariadenia, ktoré budú vyrábať
elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou
výrobou. Tieto výberové konania sa zvyknú označovať ako „aukcie“.
Myšlienka aukcií
je dobrá. Rozvoj zelenej energie by nemal šetriť len prírodu, ale aj peňaženky
obyvateľov. Medzi výrobcami zelenej elektriny má byť zdravá konkurencia. Podľa
novely tak štát bude podporovať len tých výrobcov elektriny, ktorí dokážu
vyrobiť zelenú energiu za čo možno najvýhodnejšiu cenu. Odmenou za
to im bude tzv. príplatok, teda štátom garantovaná podpora na 15 rokov.
Skutočné znenie
novely však vzbudzuje nemalé rozpaky. Celá právna úpravu aukcií je zhrnutá
do jedného jediného paragrafu. Ak by sa podnikatelia chceli na aukcie
pripraviť už teraz, nemajú ako. Z novely sa totiž dozvedia len to, že
Ministerstvo hospodárstva môže vypísať výberové konanie a úspešný uchádzač
si za vyrobenú elektrinu bude môcť uplatňovať finančnú podporu.
Podmienky účasti
v aukciách a kritériá na vyhodnocovanie predložených ponúk si
určí samo ministerstvo v spolupráci s regulačným úradom. Nie je
jasné, či jednotlivé aukcie budú technologicky neutrálne, alebo či sa bude
hľadať napr. len ten najvýhodnejší projekt slnečnej elektrárne. Otázkou je aj
to, či aukcie budú vyhlasované pre celé Slovensko, alebo len pre určité územie.
Zo znenia zákona nie je možné ani určiť, kedy by sme mohli očakávať vyhlásenie
prvej takejto aukcie. Navyše, novela ministerstvo oprávňuje, aby na predkladanie
ponúk stanovilo výrobcom lehotu len 2 mesiace. Môže pri tom ísť
o zariadenia s inštalovaným výkonom až 50 MW.
Samozrejme,
pomerne všeobecná právna úprava umožní štátu reagovať na súčasné výzvy
veľmi flexibilne. Na druhej strane, skúsenosti z minulosti učia skôr
opatrnosti. Ministerstvo hospodárstva má pri aukciách veľmi široké a ťažko
kontrolovateľné právomoci.
Niektoré nové
zdroje sa podľa novely budú môcť tešiť aj na podporu formou doplatku. Ten
je na Slovensku dobre známy. Na rozdiel od aukcií, jeho výška
nie je výsledkom súťaže, ale je stanovená regulačným úradom. Po novom sa
však podpora doplatkom bude vzťahovať len na zariadenia
s inštalovaným výkonom do 500 kW, ktoré využívajú presne vymedzené zdroje
energie. Tými sú vodná a geotermálna energia, bioplyn, skládkový plyn
alebo plyn z čističiek odpadových vôd. Podpora doplatkom sa bude
vzťahovať aj na zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny
a tepla s inštalovaným výkonom do 1 MW.
Rozhodujúce slovo
bude mať Ministerstvo hospodárstva. Každoročne na svojej internetovej
stránke určí a zverejní inštalovaný výkon nových zariadení, na ktoré
sa podpora doplatkom bude vzťahovať. Prvý krát tak má urobiť už do konca
februára 2019. Ako to celé bude vyzerať, zákon bližšie neupravuje. Možno však
očakávať, že po zverejnení inštalovaného výkonu budú uchádzači
o doplatok zasielať na distribučné spoločnosti príslušnú žiadosť
a podpora doplatkom sa bude udeľovať tím najrýchlejším, t. j.
do vyčerpania zverejneného inštalovaného výkonu.
Asi najzaujímavejšou novinkou je lokálny
zdroj. Ide o zariadenie, ktoré má slúžiť na výrobu elektriny
z obnoviteľných zdrojov energie, a to predovšetkým pre pokrytie
vlastnej spotreby v odbernom mieste. Zákon obmedzuje inštalovaný výkon
lokálneho zdroja na 500 kW, pričom ten nesmie nikdy presiahnuť maximálnu
rezervovanú kapacitu odberného miesta.
Tento zdroj nebude
mať nárok na doplatok, príplatok ani na výkup elektriny za regulovanú
cenu. Výrobca v lokálnom zdroji však bude oslobodený od platenia
tarify za prevádzkovanie systému (tzv. TPS) na všetku vyrobenú
elektrinu, ktorú sám spotrebuje.
Lokálny zdroj môže
byť užitočný napríklad pre výrobné haly, rôzne logistické centrá, nákupné
strediská a administratívne budovy. Našou zásadnou výhradou je, že zákon
neumožňuje výraznejšiu dodávku vyrobenej elektriny do sústavy túto iba
v minimálnej miere toleruje.
Aj tu bude
rozhodujúci postoj Ministerstva hospodárstva. Podľa zákona bude ministerstvo
na svojej internetovej stránke každý rok zverejňovať inštalovaný výkon
v lokálnych zdrojoch, ktoré je možné do sústavy pripojiť.
Na tento rok musí takúto informáciu ministerstvo zverejniť do 28.
februára 2019. Veľa bude závisieť aj od toho, ako sa k lokálnemu
zdroju postavia distribučné spoločnosti a aké pravidlá nastavia pre
prijímanie a vyhodnocovanie žiadostí o stanovisko
k rezervovanej kapacite.
Jedna
z najsmutnejších káuz v energetike je známa pod názvom „straty
podpory“. V roku 2015 prišlo viac ako 1 100 výrobcov zelenej
elektriny o podporu, a to z dôvodu nesplnenia si jednej
administratívnej povinnosti. Regulačnému úradu a distribučným spoločnostiam
neoznámili, že aj v roku 2015, tak ako po všetky roky predtým, majú
záujem o podporu. K strate podpory došlo automaticky zo zákona, bez
rozhodovacieho procesu a bez možnosti dodatočného doloženia príslušného
oznámenia.
Túto oznamovaciu
povinnosť a sankciu za jej porušenie vo forme straty podpory
na celý rok novela úplne ruší. Informácie, ktoré boli natoľko zásadné, že
ich neoznámenie bolo potrebné tak prísne trestať, už po novom nikto nebude
potrebovať.
Na druhej
strane, výrobcovia by mali ostať ostražití. Novela zavádza tri nové „straty
podpory“.
Prvá strata
podpory sa týka len nových výrobcov. Výrobca bude musieť oznámiť uplatnenia
podpory zúčtovateľovi podpory najneskôr 30 dní pred prvým uplatnením podpory.
V opačnom prípade nesplní podmienky pre priznanie práva na doplatok
alebo príplatok.
Druhá straty
podpory sa týka starých aj nových výrobcov. V súčasnosti je na zvážení
výrobcu elektriny, či bude svoju elektrinu predávať v režime podpory
výkupom (t. j. za cenu elektriny stanovenú regulátorom), alebo či sa
rozhodne predávať elektrinu za trhové ceny. Výrobcovi elektriny takýto
systém umožňuje relatívne pružne reagovať na výzvy a vývoj trhu.
Novela však zavádza zásadné obmedzenie. Výrobca sa musí už do 31. januára
záväzne rozhodnúť, či v ďalšom roku bude elektrinu dodávať v režime
podpory výkupom elektriny, alebo nie. Ak výrobca elektriny do 31. januára
neohlási vystúpenie zo systému podpory na ďalší rok, avšak svoje
rozhodnutie by dodatočne zmenil a odmietol by uzatvoriť zmluvu o výkupe
elektriny v režime podpory, stratí podporu výkupom elektriny. Táto strata
nebude len ročná, ale bude sa vzťahovať na všetky nasledujúce roky.
Tretia strata podpory
sa týka existujúcich výrobcov elektriny. V hre je tentokrát podpora
prevzatím zodpovednosti za odchýlku. Ak sa výrobca rozhodne vystúpiť
z režimu podpory výkupom elektriny a predávať elektrinu
za trhové ceny, stráca podporu prevzatím zodpovednosti za odchýlku.
Do režimu podpory výkupom elektriny sa takýto výrobca môže síce vrátiť,
bude však bez podpory prevzatím zodpovednosti za odchýlku.
A to nie je
všetko. Podmienok pre priznanie práva na podporu a sankcií
za porušenie rozličných povinností je v novele požehnane. Niekedy sa
tlačí na jazyk otázka, či by sa zákonu o „podpore“ obnoviteľných
zdrojov energie nehodil predsa len nejaký iný názov.
Novela zavádza aj
kompenzácie pre veľkých odberateľov elektriny. Zo štátneho rozpočtu im bude
preplatená časť nákladov na nákup elektriny. Veľkí podnikatelia tak budú
za elektrinu platiť menej.
Kompenzácie sa
budú týkať iba podnikateľov, ktorí ročne spotrebujú aspoň 1 000 MWh
elektriny. Pre porovnanie, priemerná domácnosť ročne spotrebuje od 2
do 6 MWh elektriny v závislosti od toho, či elektrinu využíva aj
na kúrenie a ohrev vody. Podpora sa bude týkať iba firiem, ktoré
pôsobia vo vybraných priemyselných odvetviach. Tieto odvetvia budú určené
vyhláškou Ministerstvo hospodárstva SR, ktorej návrh sa momentálne nachádza
v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Jej účinnosť je naplánovaná
na 1. apríla 2019 a obsahuje 65 priemyselných odvetví, medzi ktoré
patrí napríklad výroba papiera, tkanie textilu, výroba olejov, ťažba určitých
nerastov, pilovanie a hobľovanie dreva, či výroba rafinovaných ropných
produktov.
Výška kompenzácie
nesmie presiahnuť 85 % z tarify za výrobu elektriny
z obnoviteľných zdrojov (časť TPS pokrývajúca obnoviteľné zdroje energie),
ktorú žiadateľ zaplatil v predchádzajúcom kalendárnom roku. Zároveň sa
bude týkať len spotreby nad 1 000 MWh.
Na rok 2019
sú však z tejto kompenzácie vylúčení tí odberatelia, ktorí mali
na rok 2018 regulačným úradom určenú individuálnu sadzbu taríf súvisiacich
so systémovými službami a úhradou osobitných nákladov.
Zásadnej zmene sa
nevyhol ani g-komponent (platba za prístup do distribučnej sústavy).
Túto platbu s účinnosťou od 1.1.2014 zaviedla cenová vyhláška
regulačného úradu. Do hry však vstúpil Ústavný súd. V roku 2016
vyhlásil g-komponent za protiústavný a zrušil tú časť vyhlášky, ktorá
výrobcom ukladala povinnosť g-komponent platiť. Podľa Ústavného súdu môže byť
právnym základom pre úhradu g-komponentu iba zmluva o prístupe do
distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Takúto zmluvu však množstvo
výrobcov elektriny uzavretú nemá a ani ju vôbec nepotrebuje. Výrobcovia sa
preto začali na súdoch domáhať vrátenie protiprávne vyberaných platieb
a súdy im dávajú za pravdu. Distribučné spoločnosti sa tak ocitli
v pomerne nepríjemnej situácii. Desiatky súdnych rozhodnutí potvrdili, že
od výrobcov elektriny vyberali g-komponent celé roky protiprávne.
G-komponent sa tak
stal veľkou témou novo prijatej novely zákona. Treba na rovinu povedať, že
novela sa v tejto kauze postavila jednoznačne na stranu
distribučných spoločností a g-komponent sa snaží zabetónovať. Aj keď
trochu násilným a pochybným spôsobom.
Podľa novely
vzniká všetkým výrobcom elektriny povinnosť uzatvoriť s prevádzkovateľom
distribučnej sústavy zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy
a distribúcii elektriny. Aj keď ju dovtedy nepotrebovali, podľa novely ju
musia mať. Aby to však sedelo, bolo potrebné upraviť aj náležitosti tejto
zmluvy. Po novom už zmluva o prístupe a distribúcii nemusí
obsahovať záväzok distribúcie, a to v prípade, ak ide o výrobcu
elektriny. Tiež sa zmenila aj zákonná definícia prístupu. Podľa novely sa
prístupom do distribučnej sústavy rozumie aj samotná dodávka elektriny
do sústavy. Uvedená zmena definície sa samozrejme týka iba výrobcov
elektriny; pre ostatných účastníkov trhu ostáva pôvodná definícia. A aby
toho nebolo málo, ak by sa predsa len nejaký výrobca rozhodol dodávať elektrinu
bez zmluvy o prístupe, pôjde o neoprávnenú dodávku a distribučná
spoločnosť ho bude môcť odpojiť.
Novela tak kauzu
g-komponent rozdelila na dve obdobia, a to obdobie pred novelou
a obdobie po novele. Presnejšie obdobie do 31. decembra 2018
a obdobie od 1. januára 2019. V období pred novelou je g-komponent
protiprávny. Rozhodol o tom Ústavný súd a výrobcovia sa môžu domáhať
vrátenia už uhradených platieb. V období po novele je g-komponent
oprávnený. Teda aspoň zatiaľ.
Novelu prináša
viacero zásadných zmien. Niektoré z nich sú bezpochyby pozitívne a
znamenajú mierny posun vpred. Celkovo ju však hodnotíme ako nevyužitú
a premárnenú príležitosť. S tými najväčšími problémami sa
vysporiadala nedostatočne a trochu po svojom. Viaceré zásadné
novinky sú v rukách Ministerstva hospodárstva a regulačného úradu.
Práve na nich bude záležať, ako bude slovenská energetika vyzerať
v najbližšej dobe.
Tento článok bol uverejnený v magazíne PRO-ENERGY v čísle 1/2019.