Nemôžeme ignorovať rozhodnutie v kauze G-komponentu

Ústavný súd dal bodku za sporom ohľadom ústavnosti platby za prístup do distribučnej sústavy, známej ako aj G-komponent. Dňa 28.9.2016 nám doručil dlho očakávané písomné vyhotovenie rozhodnutia. Na 85 stranách právneho textu potvrdil to, čo odznelo pred viac ako 3 mesiacmi na verejnom zasadnutí. Pre výrobcov elektriny, ktorí nemajú uzavretú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy je G-komponent protiústavný. Distribučné spoločnosti od takýchto výrobcov nemôžu G-komponent požadovať.

Genéza sporu

Spor o ústavnosť G-komponentu sa začal 12.3.2014. Vtedy bol na ústavný súd podaný návrh skupiny 45 poslancov Národnej rady SR na začatie konania o neústavnosti ustanovení cenovej vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktoré predmetnú platbu zaviedli.

Medzičasom boli výrobcom elektriny každý mesiac zasielané faktúry za G-komponent, a to aj napriek desiatkam žalôb a početným námietkam zo strany výrobcov elektriny a priemyselných asociácii, predovšetkým Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE.

Dňa 22.6.2016 ústavný súd rozhodol, že právna úprava G-komponentu je protiústavná. Predsedníčka ústavného súdu na verejnom zasadnutí uviedla, že cenová vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví nemôže výrobcom elektriny, ktorí s prevádzkovateľom distribučnej sústavy nemajú podpísanú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy, ukladať povinnosť, aby platili G-komponent. Rovnako uviedla, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ani nebol zo zákona splnomocnený takúto platbu zaviesť.

Už na verejnom zasadnutí Ústavného súdu tak bolo jasne povedaná, že G-komponent je protiústavný, a že nemôže byť vyžadovaný od tých výrobcov elektriny, ktorí nemajú uzavretú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy.

Rozhodnutie Ústavného súdu bolo dňa 21.7.2016 zverejnené v Zbierke zákonov, čím sa stalo všeobecne záväzným.

Po búrke neprišlo ticho, ale ďalšia búrka

Mnohí výrobcovia elektriny si vydýchli. Po rozhodnutí ústavného súdu nebol žiaden právny dôvod na to, aby boli aj naďalej nútení g-komponent uhrádzať. Realita však bola iná. Distribučné spoločnosti aj naďalej pokračujú vo vystavovaní faktúr za G komponent. Po neuhradení faktúry niektoré z nich dokonca pristúpili k jednostranným zápočtom. Výrobcom elektriny tak znížili podporu doplatkom, ktorý sú povinné vyplácať na základe Zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie.

Vyjadrenia v médiách boli strohé. Od distribučných spoločností a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví sme mohli počuť námietku, že si počkajú na písomné odôvodnenie rozhodnutia ústavného súdu.

Z právneho hľadiska je takýto prístup neudržateľný. Rozhodnutie ústavného súdu bolo riadne zverejnené v zbierke zákonov, čím sa stalo všeobecne záväzným. V právnom štáte nikto nemôže ignorovať všeobecne záväzné rozhodnutie pléna ústavného súdu a konať aj naďalej tak, ako keby sa nič nestalo.

Písomné odôvodnenie rozhodnutia dáva za pravdu výrobcom

Písomné odôvodnenie rozhodnutia ústavného súdu vychádza z úplne rovnakých záverov, ako ústne odôvodnenie, ktoré bolo prednesené na verejnom zasadnutí a následne zverejnené na stránke súdu. Ústavný súd opäť jednoznačne konštatuje, že platba za prístup do distribučnej sústavy odporuje ústave a Európskemu dohovoru a nemôže sa uplatňovať voči tým výrobcom elektriny, ktorí nemajú uzavretú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy.

Za obzvlášť relevantné považujeme tieto časti písomného odôvodnenia rozhodnutia ústavného súdu:

21.5 Povinnosť výrobcov elektriny uhrádzať určité platby (ceny) za prístup do distribučnej sústavy vzniká v zmysle § 26 ods. 5 v spojení s § 27 ods. 1 písm. b) zákona o energetike na základe uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Uzatvorenie tejto zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy je fakultatívnou možnosťou (právom) výrobcu elektriny [na rozdiel od zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy, uzatvorenie ktorej je povinnosťou výrobcu elektriny v zmysle § 27 ods. 2 písm. a) zákona o energetike]. Iné povinnosti výrobcov elektriny, čo sa týka platenia cien za prístup do distribučnej sústavy alebo iných poplatkov či platieb mimo záväzku uhrádzať tieto ceny na základe uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy, nie sú v zákone o energetike explicitne upravené.

21.6 (...) Zákon o regulácii v § 40 explicitne nesplnomocňuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na vydanie všeobecne záväzného predpisu, ktorým by bol Úrad pre reguláciu sieťových odvetví oprávnený ustanoviť povinnosť výrobcov elektriny platiť poplatok za prístup do distribučnej sústavy aj v prípade, že títo nemajú uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom distribučnej sústavy.

21.7 Pokiaľ potom časť ustanovení § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii ukladá výrobcom elektriny povinnosť uhradiť platbu za prístup do regionálnej distribučnej sústavy aj v prípade, ak nemajú s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzavretú zmluvu o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy, takáto povinnosť ide nad rámec povinností zakotvených pre výrobcov elektriny v zákone o energetike čo do platenia poplatkov (cien) za prístup do distribučných sústav, ako aj nad rámec zákonného splnomocnenia pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v zmysle zákona o regulácii upraviť platby výrobcov elektriny za prístup do distribučných sústav.

21.8 Popísaný stav nekorešponduje s dikciou čl. 123 ústavy, keďže Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nepostupoval pri prijímaní sporných častí § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii na základe zákonov (zákona o energetike a zákona o regulácii), a v ich medziach. Zároveň tieto časti § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii ukladajú povinnosti výrobcov elektriny, o ktorých nemožno vyhlásiť, že by boli ukladané zákonom alebo na základe zákona (zákona o energetike a zákona o regulácii), čím sa dostávajú do kontradikcie s čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví prijatím sporných častí § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii navyše nekonal v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, teda nekonal v súlade s princípom legality vyjadreným v čl. 2 ods. 2 ústavy, ktorý tvorí integrálnu súčasť princípov právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy. Nemožno taktiež opomenúť, že aplikáciou neústavných častí § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii dochádza k odčerpaniu časti majetku tých výrobcov elektriny, ktorí nemajú uzatvorenú zmluvu o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy, čím dochádza k neústavnému zásahu do základného práva výrobcov elektriny ako podnikateľských subjektov vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a podľa čl. 1 dodatkového protokolu.

22 Čo sa týka ostatných častí napadnutého § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii a napadnutého § 26 ods. 24, 25 a 26 a § 29 ods. 3 vyhlášky o cenovej regulácii, ústavný súd konštatuje, že ide zväčša o technické právne normy, respektíve právne normy, ktorých základ je daný zákonom o energetike a zákonom o regulácii (...).

22.1 (...) Pre výrobcov elektriny, ktorí majú uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy, znamenajú právne normy § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii v praxi len stanovenie spôsobu výpočtu výšky poplatku, k úhrade ktorého sa zaviazali uzatvorením zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy na základe § 26 ods. 5 zákona o energetike naopak, pre výrobcov elektriny, ktorí nemajú uzatvorenú s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy, znamená časť ustanovenia § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii, ktorú ústavný súd bodom 1 výroku vyhlásil na nesúladnú s tam uvedenými ústavnými normami, upravenie povinnosti platiť poplatok za prístup do distribučnej sústavy, ktorá, ako už ústavný súd deklaroval, nemá oporu v zákone o energetike, alebo inom zákone.“

Čo z toho vyplýva?

V zmysle rozhodnutia ústavného súd je neprípustné, aby distribučné spoločnosti aj naďalej vyberali g-komponent od tých výrobcov elektriny, ktorí nemajú uzavretú platnú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy. Akékoľvek zasielanie faktúr, či zápočty pohľadávok na g-komponent odporujú rozhodnutiu ústavného súdu a je potrebné ich rázne odmietnuť. Ustanovenie § 26 ods. 23 cenovej vyhlášky nie je možné vykladať oddelene od rozhodnutia ústavného súdu. Odôvodnenie rozhodnutia ústavného súdu totiž poskytuje podrobné výkladové pravidlá a právne závery, ktoré je potrebné v plnom rozsahu dodržiavať a zohľadniť pri ďalšej aplikácii uvedeného ustanovenia.

V tejto súvislosti je na mieste uviesť, že rozhodnutie ústavného súdu sa týka aj platieb, ktoré boli uhradené v minulosti.

Príslušná časť cenovej vyhlášky, ktorá bola ústavným súdom vyhlásená za neústavnú, je totiž neústavná od počiatku. Platby za g-komponent, ktoré boli vyžadované a uhrádzané na základe takejto neústavnej vyhlášky nemajú právny základ a je možné ich žiadať späť.

Uvedený právny záver vyplýva z judikatúry ústavného súdu. Plénum ústavného súdu sa k účinkom svojich rozhodnutí vyjadrilo v zjednocujúcom stanovisku (PLz. ÚS 1/06), v ktorom odmietlo argumentáciu, že účinky nálezu ústavného súdu vznikajú len do budúcnosti. Podľa pléna ústavného súdu rozhodnutia pôsobia aj spätne.

Úvod na záver

Veľa závisí od toho, akú cestu si zvolia distribučné spoločnosti a ako sa k celej záležitosti postaví Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Ak nezastavia ďalšie vyberanie g-komponentu a nepristúpia k vrátenie protiprávne uhradených platieb, budú čeliť žalobám výrobcov elektriny z celého Slovenska. Výrobcovia elektriny majú plné právo domáhať sa toho, čo im patrí. Na svojej strane majú jasné rozhodnutie ústavného súdu a silné argumenty.

Ústavný súd dal sporu o ústavnosti G-komponent bodku. Teraz je na čase, aby Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a distribučné spoločnosti odkryli svoje karty, prevzali zodpovednosť za svoje doterajšie konanie a spoločne s výrobcami elektriny začali hľadať spôsob, ako sa ústavne konformným spôsobom vysporiadať s následkami, ktoré priniesla neústavná časť vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Tá v prvom rade nemala nikdy vzniknúť.

Autori: Pavol Poláček a Jozef Hudák