Očakávate prírastok? Pár rád k výške materského

Materské je nemocenská dávka, ktorá v určitom období života dočasne nahradí mzdu. Jej výpočet závisí od mnohých faktorov a výška je v konečnom dôsledku rôzna. Maximálnu výšku materského určuje zákon. Ako je to však s minimálnou výškou? Aké sú vaše možnosti, keď je materské prinízke? 

Komu vzniká nárok na materské?

Materskú dávku upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Tento zákon ustanovuje, že oprávnenou osobou na materské je len osoba, ktorú v blízkej budúcnosti čaká pôrod alebo iná osoba s preukázateľnou starostlivosťou o novonarodené dieťa. Pri týchto osobách je však nevyhnutné splniť podmienku úhrady nemocenského poistenia, a to najmenej po dobu 270 dní v posledných dvoch rokoch. 

Oprávnené osoby teda môžu byť v postavení:  

• zamestnanca, 
• samostatne zárobkovo činnej osoby, 
• dobrovoľne nemocensky poistenej osoby,
• fyzickej osoby, ktorej vznikol nárok na materské po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote.

V našom článku upriamime pozornosť špeciálne na kategóriu tehotných zamestnaných žien. Tehotné zamestnankyne častokrát netušia, že pokiaľ nastanú isté zmeny v ich pracovnom pomere, môže to mať za následok zníženie samotnej dávky materského. Tejto neočakávanej situácii je však možné zabrániť. 

Kto a ako materské vypočíta?

Výšku materského vypočíta a následne vypláca Sociálna poisťovňa tak, že materské predstavuje 75 % denného vymeriavacieho základu. Určenie denného vymeriavacieho základu (DVZ) nemusí byť vždy jednoduché. Zákon DVZ definuje pomerne dosť zložito, ako  

„Podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.“

Zjednodušene, pre určenie DVZ a koniec koncov aj materského, je potrebné určiť (i) výšku hrubej mzdy zamestnankyne a tiež (ii) rozhodujúce obdobie, počas ktorého bolo z tejto hrubej mzdy odvádzané nemocenské poistenie do Sociálnej poisťovne. 

Pri určení rozhodujúceho obdobia prichádzajú do úvahy predovšetkým dva hlavné varianty, a teda situácia, keď nemocenské poistenie zamestnankyne bolo do Sociálnej poisťovne odvádzané:

• dlhodobo a nepretržite aspoň 1 celý kalendárny rok pred vznikom nároku na materské, 
• krátkodobo, avšak minimálne 90 dní pred vznikom nároku na materské. 

V praxi to znamená, že ak bola žena zamestnaná nepretržite aspoň po celý kalendárny rok 2019 (teda po celý tento kalendárny rok bolo za ňu odvádzané nemocenské poistenie do Sociálnej poisťovne) a táto žena v roku 2020 nastúpi na materskú dovolenku, za rozhodujúce obdobie sa bude považovať predchádzajúci kalendárny rok 2019 a do výpočtu materského sa bude brať hrubá mzda za rok 2019. 

Naopak, ak nemocenské poistenie zamestnankyne netrvalo nepretržite aspoň jeden kalendárny rok, ale trvalo minimálne 90 dní pred dňom, keď jej vznikol nárok na poskytnutie materského, za rozhodujúce obdobie sa bude považovať týchto 90 dní a pre výpočet materského sa použije hrubá mzda za týchto 90 dní.

Po tom, čo Sociálna poisťovňa určí rozhodujúce obdobie, vypočíta výslednú výšku priznaného denného materského. Takto vypočítaná hodnota materského by mala dosahovať približnú výšku priemernej individuálnej čistej mzdy zamestnankyne. 

Svojím konaním môžete výšku materského ovplyvniť

Ak nedochádza k  zmenám pracovného pomeru, výsledná výška materského nie je pre tehotnú zamestnankyňu žiadnym prekvapením. Iná situácia však môže nastať práve v prípade, ak nastanú ,,riadne neuvážené“ zmeny doterajšieho pracovného pomeru zamestnankyne. 

V praxi sa môžeme stretnúť so situáciou, keď zamestnankyňa pár mesiacov pred odchodom na materskú dovolenku zmení pracovný pomer, z horšej na lepšie platenú prácu. Z takejto zvýšenej hrubej mzdy sa jej odvádza nemocenské poistenie minimálne 90 dní pred nástupom na materskú dovolenku. 

Podľa znenia zákona zamestnankyňa oprávnene očakáva, že sa jej materské vypočíta z novej, pre ňu priaznivejšej mzdy. Nemusí to byť vždy tak.

Pozor na nepretržitosť trvania nemocenského poistenia

Ak oprávnená zamestnankyňa pristúpi k zmene pracovného pomeru takpovediac zo dňa na deň, navyše u toho istého zamestnávateľa (jeden deň sa odhlási zo Sociálnej poisťovne a na druhý deň sa prihlási), z pohľadu zákona o sociálnom poistení, ako aj z pohľadu súdnej praxe nedôjde k prerušeniu trvania nemocenského poistenia. Sociálna poisťovňa bude pri výpočte materského vychádzať z toho, že táto osoba platila svoje nemocenské poistenie nepretržite, akoby ani nezmenila pracovný pomer. 

Daná situácia spôsobí, že hoci oprávnená osoba uzavrela nový pracovný pomer a nemocenské poistenie jej bolo uhrádzané po dobu 90 dní z vyššej mzdy, za rozhodujúce obdobie pre výpočet materského sa bude považovať predchádzajúci kalendárny rok, keď jej bolo nemocenské poistenie hradené z nižšej mzdy. Výsledkom bude materské, vypočítané v nižšej výške ako oprávnená osoba zrejme očakávala. 

Nová, vyššia mzda by bola v takomto prípade použitá pre výpočet materského len v prípade narušenia nepretržitosti trvania nemocenského poistenia. Narušenie bude predstavovať „odloženie“ prihlásenia do Sociálnej poisťovne, aspoň o jeden deň.

Možnosť „dorovnať“ nízke materské

Materské je mnohokrát zamieňané s rodičovským príspevkom a naopak, hoci ide o dve rozdielne dávky. Rozdiel medzi týmito dávkami je jednoduchý. Rodičovský príspevok sa poskytuje po dobu pokiaľ dieťa nedosiahne 3 alebo 6 rokov. Jednotnú výšku tohto príspevku určuje štát. Aktuálna výška rodičovského príspevku na rok 2020 predstavuje mesačne  370 eur, v prípade dvoch súčasne narodených detí je to 462,50 eur. Hoci sa materské ako dávka poskytuje kratšiu dobu, predpokladom je, že jeho výška bude vyššia, keďže sa počíta zo mzdy. Nie vždy je to tak.  

Zvyčajne u zamestnankýň – „dohodárok“, pri ktorých je nemocenské poistenie odvádzané z nižšej ako minimálnej mzdy, môže vzniknúť situácia, keď Sociálna poisťovňa vypočíta prinízke materské. Ak je vypočítaná výška materského nižšia ako rodičovský príspevok (370 eur), vzniká nárok na dorovnanie materského, až do výšky rodičovského príspevku. 

O dorovnanie môžete požiadať príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v štandardnej žiadosti o rodičovský príspevok. Ako prílohu k predmetnej žiadosti je potrebné doložiť potvrdenie o nároku na materské zo Sociálnej poisťovne. 

Maximálna a minimálna výška materského

Zákon minimálnu výšku materského neupravuje. Napriek tomu „dorovnanie“ materského nepriamo stanovuje, že za minimálnu výšku materského môžeme považovať mesačnú výšku rodičovského príspevku.

Maximálnu výšku materského však zákon pozná a limituje. Výška materského nesmie presiahnuť 75 % z priemerného maximálneho denného vymeriavacieho základu, ktorý pre rok 2020 predstavuje sumu 66,6083 eur. To znamená, že v roku 2020 maximálna denná suma materského siaha do výšky 49,9563 eur.

Veríme, že sme vám týmto článkom pomohli a ušetrený čas budete môcť venovať dôležitejším veciam