Cookie Consent by Free Privacy Policy Generator

28 SEPTEMBER 2020

PORADÍME VÁM, AKO SPRÁVNE NAPÍSAŤ INFOŽIADOSŤ

 

autor článku

Nina Ševčeková

ADVOKÁTKA

Vraví sa, že informovaní občania môžu robiť informované rozhodnutia. Platí to nie len pre Váš biznis, ale aj súkromné rozhodnutia. A keďže dnes je medzinárodný deň univerzálneho prístupu k informáciám, pripravili sme si pre Vás článok o tom, od koho si informácie môžete pýtať a ako na to.

Kto je povinný informácie sprístupňovať

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon“) hovorí o tzv. povinných osobách a vymenúva ich v § 2. Ide predovšetkým o štátne orgány, obce a vyššie územné celky a v špecifických prípadoch tiež niektoré fyzické a právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnymi inštitúciami, ako aj zdravotné poisťovne.

Čo si môžete pýtať a čo už nie

Povinné osoby musia sprístupniť v zásade všetky informácie, ktoré majú k dispozícii. Povinná osoba podľa 
§ 2 ods. 3 zákona sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy.

Sprístupňovanie informácií ma aj svoje obmedzenia, v niektorých prípadoch je totiž záujem na informovanosti potlačený v prospech iných dôležitejších záujmov. Podľa zákona vám napríklad nebude sprístupnené uznesenie o začatí trestného stíhania, pretože by to mohlo ohroziť náležité objasnenie danej veci.

Všeobecné dôvody, pre ktoré môže povinná osoba sprístupnenie informácií obmedziť, prípadne ich nesprístupniť vôbec, sú uvedené v § 8 a nasl. Ide o prípady utajovaných skutočností, bankového, daňového alebo obchodného tajomstva, ochrany osobnosti a súkromia fyzických osôb, či ďalších dôvodov vymenovaných v § 11.

Ako má vyzerať infožiadosť

Na to, aby ste sa k hľadanej informácii mohli dostať, musí Vaša infožiadosť spĺňať zákonom stanovené požiadavky. Zákonná úprava v § 14 rozlišuje jednak formálne a jednak obsahové náležitosti.

Z hľadiska formy poskytuje infozákon žiadateľovi širokú možnosť výberu. Žiadosť môže podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou (e-mailom) alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Pod poslednú z vymenovaných možností môžeme zahrnúť aj žiadosť podanú cez telefón, ak ho má povinná osoba k dispozícii.

Za najpohodlnejšiu možnosť však považujeme zaslanie žiadosti prostredníctvom elektronickej pošty, teda e-mailom, a preto je aj náš vzor, ktorý nájdete pod článkom, prispôsobený práve tomuto formátu.

Často sa však môžete stretnúť aj s tým, že formulár na podanie žiadosti o sprístupnenie informácií zverejňuje sama povinná osoba. Tento formulár môžete, ale nemusíte využiť – takáto povinnosť nevyplýva zo zákona a nevyužitie formulára nemôže byť dôvodom pre nevybavenie žiadosti.

Z hľadiska obsahu Pokiaľ ide o obsah infožiadosti, musia z nej byť zrejmé nasledovné štyri údaje.

1.       Názov povinnej osoby, ktorej je žiadosť určená. Nie je prekážkou, ak jej označenie nie je úplne presné (ako príklad uvádza literatúra názov „Parlament“ namiesto názvu „Národná rada SR“), malo by byť ale v zmysle zákona „zrejmé“.[1]

Každopádne, uvedenie presného názvu povinnej osoby možno v záujme rýchlosti a bezproblémovosti vybavenia žiadosti len odporúčať. Presný názov možno nájsť napríklad na oficiálnych internetových stránkach povinnej osoby, kde sa zväčša nachádza záložka k slobodnému prístupu k informáciám obsahujúca potrebné kontaktné údaje (napríklad ako u Ministerstva školstva tu).

2.      Údaje žiadateľa, ktorý požaduje sprístupnenie informácie. Pod týmito sa myslí meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo. Podpis medzi povinné náležitosti nepatrí.[2]

3.      Označenie požadovaných informácií, ktoré majú byť sprístupnené. Žiadosť by nemala byť príliš všeobecná; žiadateľ môže požadovať sprístupnenie konkrétne označených dokumentov, dokumentov vytvorených v súvislosti s nejakou vecou alebo napríklad dokumentov určitých vlastností a pod.[3] Takými môžu byť napríklad informácie o hlasovaní vo výberovom konaní na nájomcu určitého nebytového priestoru.[4]

4.      Navrhovaný spôsob sprístupnenia informácie. Podľa § 16 infozákona sa informácie „sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie“.

Žiadateľ si môže vybrať, ktorý spôsob uprednostňuje a prípadne navrhnúť aj alternatívne či eventuálne spôsoby sprístupnenia.[5]

V žiadosti môžete tiež povinnú osobu požiadať, aby Vám podanie žiadosti písomne potvrdila alebo aby Vám oznámila predpokladanú výšku úhrady za sprístupnenie informácií.

Povinná osoba bude s Vami spolupracovať, aj keď sa pomýlite

Môže sa stať, že niektorú zo štyroch povinných náležitostí neuvediete úplne alebo vôbec. Ak sa tak stane, povinná osoba by Vás mala vyzvať, aby ste chýbajúcu náležitosť doplnili a poučí Vás aj o tom, ako ju máte doplniť. Treba však pamätať na to, že v takom prípade začne obecná 8-dňová lehota na vybavenie žiadosti plynúť až po tom, čo nedostatky žiadosti odstránite.

Aby sa Vám ľahšie písala, rozhodli sme sa pripraviť pre Vás vzor, ktorý môžete pri jej príprave použiť. Veríme, že aj vďaka nemu bude Vaša žiadosť kladne vybavená.

VZOR SI MÔŽETE STIAHNUŤ TU


[1] WILFLING, Peter. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám: Komentár. Problémy z praxe. Rozhodnutia súdov [online]. Pezinok: VIA IURIS - Centrum pre práva občana, 2012, s. 151 [cit. 26.8.2020]. Dostupné z: https://viaiuris.sk/wp-content/uploads/2017/08/publikacia-komentar-infozakon.pdf

[2] Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25.4.2014, sp. zn. 24 S 129/2013, In: IKRÉNYI, Peter, Juraj TKÁČ, Ivan IKRÉNYI, Dominika VOKÁLOVÁ a Martin BAKO. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám: Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2015, s. 317.

[3] WILFLING, Peter. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám: Komentár. Problémy z praxe. Rozhodnutia súdov [online]. Pezinok: VIA IURIS - Centrum pre práva občana, 2012, s. 151-152 [cit. 26.8.2020]. Dostupné z: https://viaiuris.sk/wp-content/uploads/2017/08/publikacia-komentar-infozakon.pdf

[4] Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8 Sži 4/2010 zo dňa 24.11.2011.

[5] IKRÉNYI, Peter, Juraj TKÁČ, Ivan IKRÉNYI, Dominika VOKÁLOVÁ a Martin BAKO. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám: Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2015, s. 319.


Zdieľať článok

Ďalšie články autora

Zobraziť všetky články