Od 1. augusta 2021 nadobudla účinnosť novela Zákona
o tepelnej energetike, ktorá priniesla niekoľko významných zmien, ktoré sa
dotknú nie len dodávateľov tepla, ale aj jeho odberateľov. Upravilo sa
odpájanie od centrálneho zásobovania teplom, obsah záväzných stanovísk
a zaviedli sa nové definície.
Zmeny v energetike v duchu Programového
vyhlásenia vlády
V Monitoringu
za jún 2021 sme vás informovali o tom, že Národná rada
Slovenskej republiky schválila novelu zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej
energetike (Zákon o tepelnej energetike), ktorú následne podpísala
aj prezidentka Zuzana Čaputová. V Zbierke zákonov bola novela vyhlásená
pod č. 282/2021 Z. z. a jej celé znenie môžete nájsť tu.
Ambíciou poslaneckej novely je naplniť niektoré ciele
Programového vyhlásenia vlády na roky 2020 až 2024. V oblasti energetiky
si vláda totiž predsavzala zamerať sa na „riešenia, ktoré povedú k
transparentným a férovým trhovým pravidlám a cenám energií“ ako aj na „odstránenie
znevýhodnenia individuálneho vykurovania oproti centralizovanému zásobovaniu
teplom, rešpektujúc pritom hľadisko ekonomicky udržateľnej prevádzky
teplárenskej infraštruktúry“.
Zjednodušene možno povedať, že jedným z hlavných cieľov predkladateľov bolo navrhnúť novú právnu úpravu, ktorá by vytvorila širší priestor na odpojenie sa od centralizovaného zásobovania teplom (CZT).
Aj keď je novela Zákona o tepelnej energetike pomerne
krátka, vo výsledku prináša niekoľko podstatných zmien. Okrem spomínaného zvoľnenia
podmienok pre skončenie odberu tepla od súčasného dodávateľa obsahuje aj úpravu
záväzných stanovísk pri výstavbe nového zariadenia na výrobu tepla a spresnenia
pojmoslovia časti sústavy na rozvod tepla.
Podmienky skončenia odberu tepla sa zvoľnili v prospech
záujemcov o odpojenie sa od CZT. Podľa doterajšej právnej úpravy v § 20
Zákona o tepelnej energetike mohol odberateľ skončiť odber tepla len vtedy,
ak dodávateľ porušil niektorú zo svojich povinností, prípadne ak sa odberateľ
na skončení odberu tepla s dodávateľom dohodol.
Novelizované znenie Zákona o tepelnej energetike však
už umožňuje, aby odberateľ jednostranne vypovedal zmluvu o dodávke a odbere
tepla aj bez dohody s dodávateľom, a to aj vtedy, keď si dodávateľ
neporuší žiadnu zo svojich povinností.
Aby mohol odberateľ vypovedať zmluvu o dodávke tepla aj bez udania dôvodu, musí zároveň splniť nasledovné podmienky:
Úprava podmienok skončenia odberu tepla sa do novely dostala
cez pozmeňujúci a doplňujúci návrh skupiny poslancov okolo poslanca Milana
Vetráka.
Druhá novinka v Zákone o tepelnej energetike sa
týka záväzných stanovísk. Už počas účinnosti doterajšej právnej úpravy (až na
výnimky) platilo, že záujemca o výstavbu zariadenia na výrobu tepla (teda
napríklad domovej kotolne) potreboval kladné záväzné stanovisko od obce
(prípadne od ministerstva), ako aj od dodávateľa tepla. Zákon o tepelnej
energetike však doposiaľ bližšie nekonkretizoval, čo všetko mal alebo mohol dodávateľ
pri vydávaní tohto záväzného stanoviska zohľadňovať.
Predkladatelia novely sa túto medzeru rozhodli zaplniť tak,
že na účely konania podľa stavebného zákona sa od 1. augusta za záväzné
stanovisko od dodávateľa tepla bude považovať len súhlas so zásahom do
sústavy tepelných zariadení podľa ust. § 22 ods. 3 Zákona o tepelnej
energetike a jeho predchádzajúci súhlas s vybranými činnosťami
v ochrannom pásme jeho zariadení podľa ust. § 36 ods. 7 Zákona
o tepelnej energetike.
Okrem programového vyhlásenia vlády možno podnet na
legislatívnu úpravu záväzných stanovísk hľadať aj v nedávnej rozhodovacej
činnosti Ústavného súdu, ktorá sa zaoberala fenoménom nazvaným ako „teplárenské
nevoľníctvo“.
Ako obec, tak aj dodávateľ tepla majú totiž v konaní
podľa Stavebného zákona postavenie dotknutého orgánu, ktoré stanovisko bolo
záväzné. Stavebný úrad teda nemôže povoliť výstavbu zariadenia na výrobu tepla,
pokiaľ s ňou nesúhlasí obec alebo doterajší dodávateľ. Ako sme už uviedli,
Zákon o tepelnej energetike nekonkretizoval, k čomu všetkému sa mal
dodávateľ vo svojom záväznom stanovisku vyjadrovať.
Nie len v odbornej verejnosti sa preto dlhodobo viedla
diskusia, či bolo správne, aby dodávateľ tepla „spolurozhodoval“
prostredníctvom záväzného stanoviska o možnosti výstavby de facto svojho
konkurenta - vlastnej domovej kotolne.
V médiách sa pre tento špeciálny vzťah medzi
odberateľom a dodávateľom tepla dokonca zaužíval pojem „teplárenské nevoľníctvo“. Dôvodom bola obava, že pri
vydávaní záväzného stanoviska bude súčasný dodávateľ tepla zohľadňovať
predovšetkým svoj súkromný záujem na zachovaní aktuálneho počtu odberateľov,
a preto žiadneho svojho odberateľa tepla zo svojho systému CZT nikdy
neuvoľní.
Súladom tohto „teplárenského nevoľníctva“ s ústavným
poriadkom sa napokon až dvakrát zaoberal aj Ústavný súd. Najprv skúmal jeho
možný rozpor s ústavne chráneným právom vlastniť majetok, v tomto prípade
domovú kotolňu (ÚS SR, PL. ÚS
42/2015-105), a nedávno podrobil prieskumu i jeho možný rozpor
s právom na podnikanie (ÚS SR. PL. ÚS
6/2019-78).
V oboch nálezoch Ústavný súd dospel k záveru, že
preskúmavaná právna úprava nie je protiústavná. Zároveň však v poslednom z
nich uviedol, že dodávateľ tepla je pri výkone pôsobnosti dotknutého
orgánu povinný sledovať výhradne len verejný záujem a vyjadrovať sa
len k záležitostiam podľa ustanovení § 22 a § 36 Zákona
o tepelnej energetike.
Pod vplyvom nálezu Ústavného súdu teda došlo ku konkrétnemu
vymedzeniu skutočností, ku ktorým sa má dodávateľ ako dotknutý orgán vyjadrovať
v rámci záväzného stanoviska. Nutné je však uviesť, že menších zmien
sa dočkalo i osvedčenie o súlade pripravovanej výstavby sústavy
tepelných zariadení alebo jej časti s Energetickou politikou Slovenskej
republiky a aj záväzné stanovisko obce o súlade pripravovanej
výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti
tepelnej energetiky. Po novom ich bude možné vydať len vtedy, ak budú splnené
podmienky skončenia odberu tepla podľa ust. § 20 Zákona o tepelnej
energetike.
O tom, ako vyzerá novelizovaný proces získavania
záväzného stanoviska od obce a od dodávateľa tepla, sa môžete dočítať v našom aktualizovanom článku.
Poslanecká novela priniesla do Zákona o tepelnej
energetike zákonné definície termínov označujúcich niektoré časti sústavy na
rozvod tepla, ktoré boli doposiaľ zaužívané len v praxi. Ide konkrétne o
pojmy: (i) zariadenie na rozvod tepla, (ii) primárny rozvod tepla
a (iii) sekundárny rozvod tepla.
V zmysle nových definícii sa rozumie:
Aký bol dôvod tejto zmeny? Prekladatelia návrhu zdôrazňujú,
že správna terminológia predstavuje základ pre správne nastavenie pravidiel
cenovej regulácie v tepelnej energetike. Uvádzajú, že v praxi
v dôsledku nejasného vymedzenia primárneho a sekundárneho rozvodu
tepla často dochádzalo k reťazeniu dodávateľov tepla, ktoré malo mať za
následok nežiaduce navyšovanie koncových cien tepla. Podľa navrhovateľov bude
môcť Úrad pre reguláciu sieťových odvetví aj vďaka tomuto spresneniu prijať
pravidlá pre takú cenovú reguláciu, ktorá tomuto neželanému reťazeniu zabráni.
Popis primárnej a sekundárnej časti zariadenia na
rozvod tepla sa po novom bude uvádzať i v povolení na podnikanie
v energetike.
Novela Zákona o tepelnej energetike priniesla dlhodobo
diskutované zmeny, ktoré sa dotknú najmä odpájania sa od CZT a následnej
individuálnej výstavby zariadení na výrobu tepla. Aktuálne znenie zákona č. 657/2004
Z. z. o tepelnej energetike môžete nájsť na tomto
odkaze. Je však možné, že toto znenie zákona nebude platiť dlho.
Podľa posledných
informácií sa však už teraz môžeme pripravovať aj na veľkú novelu zákona
č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, ktorú by v najbližších
šiestich mesiacoch malo predstaviť ministerstvo hospodárstva.
Všetky zmeny v energetike pre vás aj naďalej priebežne
sledujeme. Pokiaľ by ste pri povoľovacích procesoch potrebovali našu pomoc,
neváhajte sa na nás s týmto problémom obrátiť.