Zákon o tepelnej energetike: Novela odpájania od CZT

Od 1. augusta 2021 nadobudla účinnosť novela Zákona o tepelnej energetike, ktorá priniesla niekoľko významných zmien, ktoré sa dotknú nie len dodávateľov tepla, ale aj jeho odberateľov. Upravilo sa odpájanie od centrálneho zásobovania teplom, obsah záväzných stanovísk a zaviedli sa nové definície.

Zmeny v energetike v duchu Programového vyhlásenia vlády

V Monitoringu za jún 2021 sme vás informovali o tom, že Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike (Zákon o tepelnej energetike), ktorú následne podpísala aj prezidentka Zuzana Čaputová. V Zbierke zákonov bola novela vyhlásená pod č. 282/2021 Z. z. a jej celé znenie môžete nájsť tu.

Ambíciou poslaneckej novely je naplniť niektoré ciele Programového vyhlásenia vlády na roky 2020 až 2024. V oblasti energetiky si vláda totiž predsavzala zamerať sa na „riešenia, ktoré povedú k transparentným a férovým trhovým pravidlám a cenám energií“ ako aj na „odstránenie znevýhodnenia individuálneho vykurovania oproti centralizovanému zásobovaniu teplom, rešpektujúc pritom hľadisko ekonomicky udržateľnej prevádzky teplárenskej infraštruktúry“.

Zjednodušene možno povedať, že jedným z hlavných cieľov predkladateľov bolo navrhnúť novú právnu úpravu, ktorá by vytvorila širší priestor na odpojenie sa od centralizovaného zásobovania teplom (CZT).

Aj keď je novela Zákona o tepelnej energetike pomerne krátka, vo výsledku prináša niekoľko podstatných zmien. Okrem spomínaného zvoľnenia podmienok pre skončenie odberu tepla od súčasného dodávateľa obsahuje aj úpravu záväzných stanovísk pri výstavbe nového zariadenia na výrobu tepla a spresnenia pojmoslovia časti sústavy na rozvod tepla.

Výpoveď zmluvy o dodávke tepla aj bez udania dôvodu

Podmienky skončenia odberu tepla sa zvoľnili v prospech záujemcov o odpojenie sa od CZT. Podľa doterajšej právnej úpravy v § 20 Zákona o tepelnej energetike mohol odberateľ skončiť odber tepla len vtedy, ak dodávateľ porušil niektorú zo svojich povinností, prípadne ak sa odberateľ na skončení odberu tepla s dodávateľom dohodol.

Novelizované znenie Zákona o tepelnej energetike však už umožňuje, aby odberateľ jednostranne vypovedal zmluvu o dodávke a odbere tepla aj bez dohody s dodávateľom, a to aj vtedy, keď si dodávateľ neporuší žiadnu zo svojich povinností.

Aby mohol odberateľ vypovedať zmluvu o dodávke tepla aj bez udania dôvodu, musí zároveň splniť nasledovné podmienky:

• výpoveď písomne oznámi dodávateľovi najmenej šesť mesiacov pred požadovaným skončením dodávky tepla;
• uhradí dodávateľovi ekonomicky oprávnené náklady vyvolané jeho odpojením od sústavy tepelných zariadení dodávateľa;
•  nový zdroj tepla bude využívať vyšší podiel tepla z obnoviteľných zdrojov energie, ako ten doterajší, a to aspoň vo výške určenej v ust. § 20 ods. 4 Zákona o tepelnej energetike.

Úprava podmienok skončenia odberu tepla sa do novely dostala cez pozmeňujúci a doplňujúci návrh skupiny poslancov okolo poslanca Milana Vetráka.

Spresnenie obsahu záväzného stanoviska dodávateľa tepla

Druhá novinka v Zákone o tepelnej energetike sa týka záväzných stanovísk. Už počas účinnosti doterajšej právnej úpravy (až na výnimky) platilo, že záujemca o výstavbu zariadenia na výrobu tepla (teda napríklad domovej kotolne) potreboval kladné záväzné stanovisko od obce (prípadne od ministerstva), ako aj od dodávateľa tepla. Zákon o tepelnej energetike však doposiaľ bližšie nekonkretizoval, čo všetko mal alebo mohol dodávateľ pri vydávaní tohto záväzného stanoviska zohľadňovať.

Predkladatelia novely sa túto medzeru rozhodli zaplniť tak, že na účely konania podľa stavebného zákona sa od 1. augusta za záväzné stanovisko od dodávateľa tepla bude považovať len súhlas so zásahom do sústavy tepelných zariadení podľa ust. § 22 ods. 3 Zákona o tepelnej energetike a jeho predchádzajúci súhlas s vybranými činnosťami v ochrannom pásme jeho zariadení podľa ust. § 36 ods. 7 Zákona o tepelnej energetike.

Okrem programového vyhlásenia vlády možno podnet na legislatívnu úpravu záväzných stanovísk hľadať aj v nedávnej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu, ktorá sa zaoberala fenoménom nazvaným ako „teplárenské nevoľníctvo“.

Ako obec, tak aj dodávateľ tepla majú totiž v konaní podľa Stavebného zákona postavenie dotknutého orgánu, ktoré stanovisko bolo záväzné. Stavebný úrad teda nemôže povoliť výstavbu zariadenia na výrobu tepla, pokiaľ s ňou nesúhlasí obec alebo doterajší dodávateľ. Ako sme už uviedli, Zákon o tepelnej energetike nekonkretizoval, k čomu všetkému sa mal dodávateľ vo svojom záväznom stanovisku vyjadrovať.

Nie len v odbornej verejnosti sa preto dlhodobo viedla diskusia, či bolo správne, aby dodávateľ tepla „spolurozhodoval“ prostredníctvom záväzného stanoviska o možnosti výstavby de facto svojho konkurenta - vlastnej domovej kotolne.

V médiách sa pre tento špeciálny vzťah medzi odberateľom a dodávateľom tepla dokonca zaužíval pojem „teplárenské nevoľníctvo“. Dôvodom bola obava, že pri vydávaní záväzného stanoviska bude súčasný dodávateľ tepla zohľadňovať predovšetkým svoj súkromný záujem na zachovaní aktuálneho počtu odberateľov, a preto žiadneho svojho odberateľa tepla zo svojho systému CZT nikdy neuvoľní.

Súladom tohto „teplárenského nevoľníctva“ s ústavným poriadkom sa napokon až dvakrát zaoberal aj Ústavný súd. Najprv skúmal jeho možný rozpor s ústavne chráneným právom vlastniť majetok, v tomto prípade domovú kotolňu (ÚS SR, PL. ÚS 42/2015-105), a nedávno podrobil prieskumu i jeho možný rozpor s právom na podnikanie (ÚS SR. PL. ÚS 6/2019-78).

V oboch nálezoch Ústavný súd dospel k záveru, že preskúmavaná právna úprava nie je protiústavná. Zároveň však v poslednom z nich uviedol, že dodávateľ tepla je pri výkone pôsobnosti dotknutého orgánu povinný sledovať výhradne len verejný záujem a vyjadrovať sa len k záležitostiam podľa ustanovení § 22 a § 36 Zákona o tepelnej energetike.

Pod vplyvom nálezu Ústavného súdu teda došlo ku konkrétnemu vymedzeniu skutočností, ku ktorým sa má dodávateľ ako dotknutý orgán vyjadrovať v rámci záväzného stanoviska. Nutné je však uviesť, že menších zmien sa dočkalo i osvedčenie o súlade pripravovanej výstavby sústavy tepelných zariadení alebo jej časti s Energetickou politikou Slovenskej republiky a aj záväzné stanovisko obce o súlade pripravovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky. Po novom ich bude možné vydať len vtedy, ak budú splnené podmienky skončenia odberu tepla podľa ust. § 20 Zákona o tepelnej energetike.

O tom, ako vyzerá novelizovaný proces získavania záväzného stanoviska od obce a od dodávateľa tepla, sa môžete dočítať v našom aktualizovanom článku.

Nové definície primárneho a sekundárneho rozvodu tepla

Poslanecká novela priniesla do Zákona o tepelnej energetike zákonné definície termínov označujúcich niektoré časti sústavy na rozvod tepla, ktoré boli doposiaľ zaužívané len v praxi. Ide konkrétne o pojmy: (i) zariadenie na rozvod tepla, (ii) primárny rozvod tepla a (iii) sekundárny rozvod tepla.

V zmysle nových definícii sa rozumie:

•  zariadením na rozvod tepla súbor zariadení určený na rozvod tepla, ktorý tvorí potrubie s príslušenstvom pozostávajúcim najmä z meracích, ochranných, riadiacich a informačných zariadení, a pokiaľ sú vybudované, aj odovzdávacie stanice tepla,
• primárnym rozvodom tepla časť zariadenia na rozvod tepla, ktorá slúži na prepravu tepla zo zariadenia na výrobu tepla alebo z odovzdávacej stanice tepla do odovzdávacej stanice tepla,
•  sekundárnym rozvodom tepla časť zariadenia na rozvod tepla, ktorá slúži na prepravu tepla z odovzdávacej stanice tepla do zariadenia na spotrebu tepla.

Aký bol dôvod tejto zmeny? Prekladatelia návrhu zdôrazňujú, že správna terminológia predstavuje základ pre správne nastavenie pravidiel cenovej regulácie v tepelnej energetike. Uvádzajú, že v praxi v dôsledku nejasného vymedzenia primárneho a sekundárneho rozvodu tepla často dochádzalo k reťazeniu dodávateľov tepla, ktoré malo mať za následok nežiaduce navyšovanie koncových cien tepla. Podľa navrhovateľov bude môcť Úrad pre reguláciu sieťových odvetví aj vďaka tomuto spresneniu prijať pravidlá pre takú cenovú reguláciu, ktorá tomuto neželanému reťazeniu zabráni.

Popis primárnej a sekundárnej časti zariadenia na rozvod tepla sa po novom bude uvádzať i v povolení na podnikanie v energetike.

Záver

Novela Zákona o tepelnej energetike priniesla dlhodobo diskutované zmeny, ktoré sa dotknú najmä odpájania sa od CZT a následnej individuálnej výstavby zariadení na výrobu tepla. Aktuálne znenie zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike môžete nájsť na tomto odkaze. Je však možné, že toto znenie zákona nebude platiť dlho.

Podľa posledných informácií sa však už teraz môžeme pripravovať aj na veľkú novelu zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, ktorú by v najbližších šiestich mesiacoch malo predstaviť ministerstvo hospodárstva.

Všetky zmeny v energetike pre vás aj naďalej priebežne sledujeme. Pokiaľ by ste pri povoľovacích procesoch potrebovali našu pomoc, neváhajte sa na nás s týmto problémom obrátiť.