Pri kúpe či predaji pozemkov sa stretávame s označeniami pozemok parcely registra „C“ a pozemok parcely registra „E“. Povedať, aký je medzi nimi rozdiel, robí často problém aj nám, právnikom.
Aktualizované
27.7.2023
Hlavným kľúčom pre správne pochopenie rozdielu medzi týmito dvoma označeniami, je uvedomiť si, že takmer celé územie našej republiky je zakreslené v dvoch mapách naraz: (i) v mape určeného operátu (parcely E-KN) a (ii) v katastrálnej mape (parcely C-KN).
Parcely
registra „E“ sú tie historické. Ide o pôvodný systém evidovania nehnuteľností
v starých pozemkových knihách ešte z čias Rakúsko-Uhorska.
Nový systém evidovania nehnuteľností prinieslo až obdobie socializmu a kolektivizácie. V tomto období sa parcely registra „E“ z evidencie vypustili, pristúpilo sa k novému mapovaniu pozemkov a zaviedlo sa používanie parciel registra „C“. Nová evidencia pozemkov bola v danom období potrebná aj z dôvodu potláčania súkromného vlastníctva na úkor kolektivizácie a združstevňovania. V tomto období boli parcely registra „E“ často zlúčené do veľkých lánov JRD (jednotné roľnícke družstvá). Problémom bolo, že toto mapovanie vo veľkej miere odrážalo len stav užívania nehnuteľností, nie ich samotné vlastníctvo.
Po nežnej revolúcií sa však situácia opäť zmenila. Z dôvodu obnovenia súkromného vlastníctva bolo nevyhnutné „vrátiť“ parcely registra „E“ do novšej katastrálnej mapy, a tým v čo najväčšej možnej miere prinavrátiť vlastníctvo ich pôvodným vlastníkom.
A práve takýmto spôsobom vznikol aktuálny, často komplikovaný stav dvojakého označenia parciel. Podľa niektorých verejne dostupných údajov je až 50 % územia Slovenska stále evidovaná podľa starých máp, ktoré vznikli pred približne sto rokmi. Podľa doc. Hudecovej z Katedry geodézie SvF STU je aktuálne evidovaných približne 8,1 milióna parciel registra „C“ a 7,9 milióna parciel registra „E“.
Aby
sme neostali len pri histórii, najlepšie je ukázať si zakreslenie oboch parciel
naraz v praxi.
Mapa určeného operátu (stará mapa parciel E-KN) a súčasná katastrálna mapa (parcely C-KN) tvoria de facto dve na sebe ležiace vrstvy, ktoré sa vzájomne prekrývajú a dopĺňajú. Na základe nižšie priloženého obrázku si môžete ľahšie graficky predstaviť, ako toto zakreslenie vyzerá v praxi. Čierne čiary predstavujú parcely registra „C“ a slabozelené čiary zasa parcely registra „E“.
Katastrálna mapa časti k. ú. Zákamenné, dostupná dňa 27.7.2023 na webovej stránke: zbgis.skgeodesy.sk
Na vyššie uvedenom obrázku si môžeme voľným okom všimnúť hlavné rozdiely medzi parcelou registra „E“ a parcelou registra „C“, ktoré sú nasledovné:
Parcela registra „C“ |
Parcela registra „E“ |
historicky novšia evidencia
pozemkov; |
historicky staršia evidencia
pozemkov; |
zohľadňuje skutočný stav pozemkov
(napr. zistíme, či je daný pozemok v súčasnosti zastavaný stavbou alebo
ide o pozemok, ktorý je užívaný ako cesta); |
nezohľadňuje skutočný stav pozemkov,
iba naďalej trvajúce vlastnícke právo k parcelám; |
hranice pozemkov sú
v teréne ľahko viditeľné (väčšinou oplotené, lemované dvorom, vytýčené
kolíkmi osadenými geodetom a pod.); |
hranice v teréne
nie sú ľahko viditeľné alebo reálne vytýčené (väčšinou ide o lúky,
polia), ich vytýčením a presným geodetickým zameraním sa z takejto
parcely stane parcela registra „C“; |
väčšinou ide o pozemky v zastavanom
území obce (pozri výraznú zelenú čiaru na obrázku, ktorá oddeľuje
intravilán a extravilán) alebo pozemky mimo zastavaného územia vymerané
geodetom; |
väčšinou ide o veľké
pozemky mimo zastavanej časti obce (pozri výraznú zelenú čiaru na obrázku,
ktorá oddeľuje intravilán a extravilán) s veľkým počtom
vlastníkov. |
druh pozemku označený na
katastrálnej mape alebo na liste vlastníctva zodpovedá reálnemu vymedzeniu
a využívaniu pozemku (napr. zastavané plochy, záhrady, ostatná
plocha); |
druh pozemku nie je záväzný, keďže sa
ráta s tým, že postupom času by mohol byť využívaný aj na iný účel. |
výmera pozemku označená na
liste vlastníctva je záväzná a zodpovedá reálnemu stavu. |
výmera pozemku nie je záväzná, keďže v čase
zamerania neexistovali také spoľahlivé moderné technické prostriedky na
geometrické určenie pozemkov ako v súčasnosti. |
Je zrejmé, že takýto neprehľadný stav dvoch máp spôsobuje v praxi množstvo otázok a často aj nemalé problémy. Na pár z nich sa teraz bližšie pozrieme:
Parcely oboch registrov môžu byť predmetom prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva. Teda aj parcelu registra „E“ je možné zdediť alebo odkúpiť. Jedinou nevýhodou kúpy, resp. zdedenia tejto parcely je to, že po jej následnom presnom zameraní môže byť výmera pozemku iná, s akou ste pozemok parcely registra „E“ kúpili či zdedili. Je to spôsobené práve nepresnou výmerou starých parciel registra „E“. Na druhej strane je potrebné uviesť, že nová výmera pozemku nemusí byť vždy menšia. Môže sa stať, že pozemok jeho presným zameraním „narastie“. Nové rozmery pozemku, samozrejme, nie sú diametrálne odlišné, odchýlka býva často iba pár metrov štvorcových.
Ako zmeniť označenie pozemku? Jednoducho: geometrickým plánom. Ten však nie je lacná záležitosť. Mnohí spoluvlastníci preto spájajú vyhotovenie geometrického plánu na účely zmeny označenia pozemku napríklad aj s už dohodnutým vysporiadaním svojho podielového spoluvlastníctva k pozemku. Následne sa zápisom geometrického plánu do katastra nehnuteľností stane z parcely registra „E“ jedna alebo aj viacero parciel registra „C“.
Pri existencii zakreslenia pozemkov a vlastníckych vzťahov naraz v dvoch mapách sa ľahko môže stať, že vlastnícke právo k určitému pozemku bude evidované inak na mape určeného operátu (register E-KN) a inak na katastrálnej mape (register C-KN). Ide o právne neželaný, ale pomerne častý jav, ktorý sa nazýva duplicita vlastníctva. Dôvodom je práve odlišné zakreslenie pozemkov v minulosti. Kým tá istá časť zemského povrchu je ako parcela registra „E“ vo vlastníctve jedného subjektu, ako parcelu registra „C“ ju môže vlastniť niekto iný . Upraviť tento stav tak po právnej, ako aj faktickej stránke nie je vôbec jednoduché. Ideálnym a aj ekonomickejším riešením je vždy dohoda vlastníkov sporného pozemku. Vzájomná dohoda pri vlastníckych vzťahoch je však často veľmi náročná, a preto komplikované dvojité vlastníctva musí neraz vysporiadať súd.
S pozemkami, ich evidenciou a vlastníckymi právami k nim sú
spojené aj pojmy ROEP a komasácia.
ROEP je skratka pre Register obnovenej evidencie pozemkov. Zápisom v tomto
registri sa do katastra nehnuteľností dostávajú parcely registra „E“.
Zostavenie tohto registra má súvis práve s historickým evidovaním
pozemkom, ktoré sme si vysvetlili vyššie. V minulosti totiž nebolo
evidovanie vlastníckych vzťahov také pedantné ako dnes. Hoci aktuálna úprava
katastra nehnuteľností v našom poriadku funguje už viac ako 20 rokov, nie je
ojedinelé, že niektoré staršie vlastnícke vzťahy k pozemkom sa do
aktuálneho katastra stále nedostali. Tento nedostatok sa odstraňuje práve
zápisom ROEP do katastra nehnuteľností.
Na
druhej strane komasácia, alebo aj sceľovanie, je forma pozemkovej
úpravy, ktorá odstraňuje rozdrobenosť pozemkov. Na Slovensku, žiaľ, nie je
výnimkou, že jeden pozemok vlastnia niekedy aj desiatky spoluvlastníkov, pričom
niektorí sú dokonca neznámi. Príčiny možno hľadať nielen v histórii, ale
aj v aktuálnych dedičských konaniach, ktoré rozdrobenosť často ešte aj znásobia.
Takýto stav výrazne potláča výkon vlastníckeho práva, keďže nakladanie
s takýmto pozemkom je prakticky nemožné. Podľa údajov z roku 2020 na Slovensku pripadá na jednu parcelu
v priemere až 11,1 spoluvlastníkov, pričom
napríklad v Žilinskom kraji jednu parcelu vlastní v priemere až 18,41
spoluvlastníkov (zdroj: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka SR).
Komplikovaný a niekoľkoročný proces komasácie si v praxi môžeme predstaviť tak, že viaceré spoluvlastnícke podiely jedného vlastníka, ktoré sú rozdrobené na rôznych pozemkoch sa spočítajú a v tejto približnej výmere mu bude pridelený jeden pozemok, avšak už do jeho výlučného vlastníctva. Je nepochybné, že tento proces napomáha k jednoduchšiemu nakladaniu s pozemkami. V praxi však samotné prideľovanie konkrétneho pozemku vie neraz naštrbiť medziľudské vzťahy.
So stavom dvojitého evidovania pozemkového vlastníctva sa na Slovensku pasujeme už desiatky rokov. Ideálnym riešením by bola obnova katastrálneho operátu novým mapovaním. Pokrokovými technickými prostriedkami by bolo presne zamerané a zmapované celé územie Slovenska, čím by došlo k úplnému odstráneniu parciel registra „E“ a k zavedeniu jednotnej evidencie pozemkov na katastrálnej mape. Išlo by však nepochybne o časovo a finančné náročný proces.
Samozrejme dvojitá evidencia pozemkov nie je jediným problémom, ktorému v rámci pozemkového vlastníctva čelíme. Za ďalší možno považovať napríklad problém extrémnej rozdrobenosti pozemkov, ktorá bráni v efektívnom nakladaní s pozemkami a veľakrát odrádza od podnikateľských aktivít či investícií v niektorých častiach Slovenska. V súčasnosti sa viaceré pozemkové úpravy vykonávajú vo vybraných katastrálnych územiach, ktoré postupne schvaľuje vláda. Na obdobie rokov 2023-2025 vláda na pozemkové úpravy vyčlenila sumu vyše 90 miliónov eur, pričom v nasledujúcom období by mala byť majetkovo usporiadaná viac ako polovica území v porovnaní s predchádzajúcimi 30 rokmi.
Aktuálne možno vnímať snahu
o ďalšiu a rýchlejšiu Komplexnú pozemkovú reformu, ktorá prichádza v čase
keď Európska únia ponúka svoje prostriedky na financovanie vybraných reforiem.
Veríme, že tieto snahy sa čím skôr pohnú tým správnym smerom